Hľadať
Generic filters
Exact matches only
Search in title
Search in content
Search in excerpt
Search in comments
Filter by Custom Post Type

Island: Krajina vetra, ľadu a ohňa

Island: Krajina vetra, ľadu a ohňa

Island. Čo sa nám vynorí v hlave ako prvé, keď počujeme meno tohto najvzdialenejšieho ostrova Európy? Mesačná krajina, kde možno nájsť prírodu vo svojej nadrsnejšej kráse? Najväčší pevninský ľadovec Európy? Sopky, ktoré si z času načas doslova vystrelia z celého sveta? Alebo elfovia, kvôli ktorým domáci menia plány ciest, len aby ich nenahnevali?

Ľadovcový aplauz Solheimasjökull

Už samotný názov naznačuje, že sa tu zrejme bez nejakého toho svetra nezaobídete. A keď svetra, tak štýlového, uštrikovaného rovno z ovčej vlny Lopi. Je síce hryzavá, no Islanďania sa do nej zaodievajú odkedy na ostrov priplávali z Nórska, teda presne dvanásť storočí. V minulosti sa dokonca spolu s maslom využívala ako platidlo. Predurčili ju na to jej špeciálne vlastnosti ako sú príjemná hrejivosť a neprepúšťanie vlhkosti. A to sa v krajine, ktorá visí pod Severným polárnym kruhom rozhodne viac než zíde. Prší tu síce menej ako v takom Londýne, no vďaka teplému Irmingerovmu prúdu na západe a studenému Severogrónskemu na východe si Islanďania užijú premenlivého počasia dosýta.

Nie nadarmo sa hovorí, že sa tu v priebehu jedného dňa vystriedajú všetky 4 ročné obdobia a ak sa niekomu nepáči to aktuálne, stačí si chvíľu počkať, však ono sa zmení. Domáci však vedia, že neexistuje zlé počasie, len zle oblečený turista. Tu totiž testujú všetky druhy počasia, až potom ich pošlú k nám do ostatnej Európy. Vo všeobecnosti však na Islande rozlišujú dve ročné obdobia – obdobie Bielych nocí, teda to letné a večne mrazivej tmy.  Na to prvé sa teší celý národ a zámerne počas neho kumulujú energiu slnečných lúčov, aby z nej potom mohli tú druhú polovicu roka čerpať.

Ako však prežiť zimu na Islande, kde dni splývajú s nocou natoľko, že sa vlastne od rána zdravia „Gott kvöld“ (dobrý večer)? Jednoducho, opiť sa v novembri a vytriezvieť až v máji. Možno aj preto tu narozdiel od ostatných severských štátov neexistuje prohibícia alkoholu. Národným nápojom je tu Brennivín alias Čierna smrť. No lakať sa netreba, so silou 38% je pre nás rozhodne neškodnejší ako dobrá domáca. Čím sa nás však snaží „dostať na lopatky“ je rascovo – kmínová aróma tohto zemiakového destilátu. Tú zvládne skutočne len rodený Islanďan.

Čo ale chutí, no hlavne vonia tisíckrát horšie než Brevinnín je zhnitý žralok národná „delikatesa“, známa tiež ako Hákarl. Žralok arktický nemá obličky a tak by konzumácia jeho mäsa obsahujúceho kyselinu močovú a trimetylamín oxid mala pre človeka neurotoxické účinky. V minulosti ale ľudia nemali čo sa týka potravín veľmi na výber, a tak ak im v sieti neskončil žiadanejší úlovok v podobe veľryby, museli sa naučiť spracovať žraloka na konzumovateľný spôsob. Ako na to? Surové mäso sa zakope na 6 až 9 týždňov do zeme a potom sa suší v hangároch, alebo na priamom slnku, kým ho ani čajky nechcú. Zem z mäsa síce vytiahne nežiaduce látky, no silný zápach amoniaku ostáva. Ťažký to život minulý týchto ľudí zo severu.

Najjužnejšia dedinka Islandu – Vík

Ešte aj dnes je však 350 000 obyvateľov, z ktorých 2/3 žijú v najsevernejšom hlavnom meste sveta Reykjavíku, závislých od dozovu potravín. Ich ceny potom siahajú do enormných výšok. Síce tu nájdete mnoho skleníkov vyhrievaných parou z termálnych prameňov, vďaka čomu sa tu urodia aj také banány, no na potreby miestnych to nestačí. Dary Matky zeme sa však naučili využívať k spokojnosti všetkých.

Svoje príbytky tu vyhrievajú termálnou vodou, ktorá im tečie aj z kohútika. Túto hrejivú vodu vychádzajúcu z hlbín zeme ale využívajú aj na relax v podobe kúpeľov. Island so svojimi 700 geotermálnymi oblasťami ponúka široký výber. Vyskúšate turistický Blá Lóniđ, nazývaný aj Disneyland Islandu, z ktorého zázračnej vody zmiešanej so silicou omladnete hneď o niekoľko desaťročí? Alebo dáte prednosť prírodným „hot potom“, kde oddýchnete svojim kostiam po výdatnom treku?

Vodopád Skógafoss

Tak či onak, nezabudnite sa pred tým poriadne osprchovať. Inak by ste domácich na smrť urazili. Najlepšie tiež urobíte ak do hot potu s príjemnými 38 a viac stupňami vhupnete „na naháča“. Je to úplne bežné. Miestny národ, ktorému v žilách koluje krv Vikingov je veľmi otvorený, čo deklaruje aj týmto spôsobom. Veď sú vlastne všetci jedna veľká rodina, tak načo sa hanbiť? Na prvý pohľad sa síce javia ako odmeraní, no v skutočnosti majú srdce teplejšie než všetky vody termálov dokopy!

Martina Trginová
Martina Trginová

Martina Trginová, okrem pracovnej stáže v metropole Mumbai, študovala v Indii takmer 8 mesiacov jazyk Hindi, z ktorého získala aj certifikát. Sprevádza Indiu, špeciálne južnú časť tohto subkontinentu, Mjanmarsko, Srí Lanku a Island, no stretnete sa s ňou tiež v Bhutáne, RUsku, či inde. Ochotná baba, ktorá disponuje skvelými znalosťami, Vám ukáže tieto krajiny ako málokto na Slovensku.

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

div#stuning-header .dfd-stuning-header-bg-container {background-image: url(https://www.victorytravel.sk/sk/wp-content/uploads/2017/08/Cliffs-of-Moher.jpg);background-color: transparent;background-size: cover;background-position: center center;background-attachment: initial;background-repeat: initial;}#stuning-header div.page-title-inner {min-height: 650px;}
X