MENU

Rozhovor s Petrom Korbuly: Ako chutí 19 rokov v Japonsku?


Rozhovor s Petrom Korbuly: Ako chutí 19 rokov v Japonsku?

Peter Korbuly – normálny človek ako každý iný. Jediný rozdiel je v tom, že už 19 rokov žije v Japonsku. Cestovanie ho posúva dopredu. V objavovaní sveta, spoznávaní nových ľudí, zvykov a kultúry nachádza krásu a uspokojenie.

Do Japonska som sa dostal ako 18 ročný. Našiel som si Japonku, s ktorou sme mali v pláne žiť na Slovensku, no po chvíľke už chcela ísť späť do Japonska. A tak som šiel s ňou. Odvtedy som tu už ostal.

Čo bolo pre teba spočiatku najväčšou výzvou? A čo si si naopak najviac užíval?

Užíval som si poriadok, mier, usporiadanosť, pocit bezpečia, pravdovravnosť ľudí. No problém bol, že neboli zvyknutí na cudzincov. A dávali to dosť pocítiť. Nikto si neprisadol vedľa vo vlaku… Tiež bol próblemom jazyk, ktorý som vtedy ešte poriadne neovládal.

Toto je však dnes už iné. No pred 19. rokmi som sa s tým musel naučiť vysporiadať.

Japonsky rozprávaš tak plynule, že keď s niekým telefonuješ, človeku na druhej strane ani nenapadne, že nie si domáci. Ako dlho ti trvalo naučiť sa tento jazyk?

Naučiť sa rozprávať mi trvalo okolo štyroch mesiacov. Naučiť sa písať a čítať mi však zabralo takmer dva roky a ešte aj dnes nachádzam niečo nové, čím rozširujem svoje vedomosti. Tých znakov je totiž neúrekom. Aby si vedel prečítať noviny, stačí ti ovládať okolo 2000 znakov. K bežnému životu však potrebuješ oveľa viac.

Ako je to s krajanmi v Japonsku? Ste tam súdržná komunita?

Už dávnejšie som založil Facebokovu skupinu Slováci a Česi v Japonsku, kde to naozaj žije a každý sa tu dočká odpovede na svoju otázku.

V Krajine vychádzajúceho slnka si už teda dostatočne usadený. Je to tvoj domov. So svojou druhou japonskou manželkou vychovávaš 4 deti.  Aké sú Japonky ženy?

Japonky sú super ženy a výborné matky. Samozrejme treba si vedieť vybrať. Sú medzi nimi aj iné, preto pozor páni!!!! Nenechajte sa nachytať. Tie iné nevaria, nič nerobia, len sa o seba starajú a ani pozor pozor nesexujúúúú! Keď tak len raz mesačne. Preto si ich preklepnite, kým si ich zoberiete. Moja prvá žena, bola práve v kategórii „iné“. Oženil som sa však druhýkrát. Tá je perfektná a spolu sa staráme o 4 detičky 2, 4, 12, 13 ročné.

Ako ťa vnímajú domáci Japonci? Prijali ťa časom medzi seba, alebo sa ešte aj dnes stretneš s nepríjemnou reakciou?

Japonsko je ostrov a preto sa ešte stále človek sem-tam stretne s nepríjemnou reakciou. Väčšinou sú však ľudia milí a zvedaví. Ak je na to čas, radi prehodia viac slov akonáhle zistia, že plynule rozprávam ich jazykom.

Japonci sú však úplne iní ako my. Napríklad nerozumejú vtipom a vtipy ani v takom ponímaná ako my nemajú. Keď niekomu hovorím aj ten najlepší vtip, on sa na to zamyslene opýta, či sa to stalo môjmu kamarátovi. A ja odpoviem: „Nie, to bol vtip!“ Japonci majú radi skôr scénky než hovorené vtipy. Stretol som však niekoho, kto vtipom rozumie rovnako ako ja a je to moja žena (plus pár kamarátov).

Bol si v Japonsku aj počas posledného veľkého zemetrasenia. Môžeš nám priblížiť aká bola vtedy v Japonsku atmosféra a ako sa domáci popasovali s touto situáciou?

Prirodzene, vznikla panika a veľa ľudí umrelo zbytočne len preto, že evakuačný systém nebol až taký dobrý. A to aj napriek častému nacvičovaniu únikov v prípade nebezpečenstva. Samozrejme dnes už je tento plán dotiahnutý do dokonalosti. Teda aspoň dúfam, no uvidíme až jedného dňa. Japonci sú absolútne odlišní od ostatných národov sveta. Japonci držia spolu, tešia sa spolu, smútia spolu. Ako príklad uvediem hurikán Katrina v USA. Ľudia vykrádali obchody a bili sa o stravu. Japonci sa ničoho ani len nedotkli! Ľudia si navzájom pomáhali, upratovali a budovali. Dokonca aj japonská mafia Yakuza nosila stravu, periny a iné. Takto spoločnými silami premôžu každú nepríjemnú katastrofu a vrátia sa rýchlo späť do zabehnutých koľají. Všetci spolu, šťastní.

Dozvedela som sa, že si si na Havaji urobil povolenia na oddávanie párov a preto nebolo nezvyčajné vidieť ťa aj v tejto pozícii. Čo ťa k tomu viedlo? 

Je to pravda. Istý čas som pracoval ako oddávajúci a sobášil páry v Japonsku. Po získaní licencie na Hawaji som začal najprv s malou svadbou. Štyria ľudia a ženích s nevestou. Následne sa to rozrastalo. Priemer bol zvyčajne okolo 100 svadobčanom. Môj rekord bol až 3,500 ľudí na svadbe. Ročne som oddal okolo 3,450 párov. Stal sa zo mňa najznámejší „farár“ v Tokyu. Ľudia na mňa čakali až rok, aby som ich zosobášil. Nestálo to však všetko len na mojej šikovnosti, musel som mať zmluvy s najlepšími rezortami a tiež tím vyberaných spevákov a speváčok, organistku, huslistku, harfistku… V tíme nás bolo dohromady 13.

Raz som sobášil veľmi zaujímavý pár. Ženích bol z mafiánskej rodiny a celá časť jeho osadenstva boli mafiáni Yakuza. Dedko v prvej rade bol bez malíčkov na rukách a išiel z nich strach. Speváci ma hneď ráno varovali, že treba si dať extrémne záležať na tom, aby boli spokojní. Dokonca sa aj báli spievať. Začala svadba a ako iste viete, predstaviť mená ženícha a nevesty je azda to najdôležitejšie. Chyba v menách, to je najväčšia chyba, aká sa mi dovtedy nikdy nestala…

Ženích sa volal Katsuyama, čo je staré samurajské meno a znamená víťazná hora. Ja som ho však omylom nazval Ketsuyama, čo znamená ritná hora. V tom momente to všetkým vyrazilo dych. Brat ženícha chcel hneď po mne skočiť, no dedko ho zastavil. Skončila svadba a všetci opití mafiáni na mňa čakali vonku. Musel som teda uplatiť cukrára, nech nás všetkých odvezie v mraziaku svojho auta na stanicu. Prisahám, že to nebolo naschvál 😉

A čo takí taiko bubnisti? Angažuješ sa aj v tejto oblasti. Ozrejmi nám o čo ide.

Taiko bubny sú tradičné japonské bubny, ktoré majú dlhú históriu a vydávajú najhlbší zvuk zo všetkých bubnov na svete. Tento zvuk ozdravuje telo aj myseľ. Som členom najvýznamnejšej japonskej Taiko asociácie, tzv. Taiko Center, ktorá zastrešuje väčšinu Taiko skupín. Snažím sa tieto tradície priniesť aj na Slovensko, tak ak sa niekedy podarí, určite sa príďte pozrieť.

Poznáme ťa aj ako sprievodcu CK Victory Travel. Ako dlho sa tejto práci venuješ a ako si sa k nej dostal?

Raz ma poprosil kamarát Peter Koutný nech mu pomôžem, až sa mi to zapáčilo. Je nádherné byť so super ľuďmi a ukazovať im krásy Japonska.

Čo na tejto práci miluješ a čo je naopak najnáročnejšie?

Je to skôr ako moje hobby. Mám dosť iných obchodných aktivít a sprevádzanie skôr beriem ako vzájomnú výpomoc. Ja klientom ukážem to krásne, chutné, zaujímavé Japonsko a oni mne na oplátku dajú pocit akoby som bol chvíľku opäť na Slovensku. Pripomeniem si jazyk, vtipy a všetko dobré. Náročné na tejto práci je všetko a nič. Treba sa na veci pozerať vždy pozitívne. Väčšinou je všetko presne tak, ako má byť.

Treba si uvedomiť, že v Japonsku sa nedohovoríte tak ľahko, čítať v miestnom jazyku nevie takmer žiadny z turistov, poľahky sa stratíte, či niekde zamotáte. Keď si k tomu predstavíte 20 ľudí, za ktorých vy sám musíte toto všetko robiť a popritom im rozprávať zaujímavosti, viete si predstaviť, aké to je byť sprievodcom. Práca začína o 05:00 ráno a často končí o 02:00 ráno, keďže ľuďom sa nechce spať a kvôli časovému posunu majú prevrátenú noc a deň. Pritom mi však záleží na tom, aby si každú sekundu v Japonsku vychutnali na maximum, a tak je to jedna nekonečná, spoločná párty.

Čo s tebou môžu klienti Victory Travel uvidieť?

Klienti so mnou uvidia to, čo našli v bedekroch (UNESCO pamiatky), čo sa dopočuli, že tu je, no hlavne to, čo by ich ani vo sne nebolo napadlo! Pôjdeme do končín, kam noha cudzinca takmer nevkročila. Pôjdeme do najchutnejších domácich reštaurácií a povieme si mnohé o veciach, na ktoré potrebujete minimálne tých 19 rokov života v Japonsku, aby ste ich sám pochopili a odhalili.

A na záver: Je niečo, čo by si chcel ľuďom odkázať?

Ľudia vidíme sa v Japonsku! Je to krajina, akú ste ešte nevideli a spolu ju nielen že uvidíme, ale aj úplne pochopíme! Jednoducho si ju spolu najviac vychutnáme!

S Peťom sa môžete stretnúť na našich zájazdoch po Japonsku

JAPONSKO – KRAJINA VYCHÁDZAJÚCEHO SLNKA 2017

JUŽNÁ KÓREA A JAPONSKO 2017