Hľadať
Generic filters
Exact matches only
Search in title
Search in content
Search in excerpt
Search in comments
Filter by Custom Post Type

Rozhovor so sprievodcom Janom Valačaiom: Na vyriešenie problémov občas stačí len úsmev!

Rozhovor so sprievodcom Janom Valačaiom: Na vyriešenie problémov občas stačí len úsmev!

Človek milujúci cestovanie! Jeden z tých šťastlivcov, ktorého práca baví a je zároveň jeho hobby.  Exotiku si doslova užíva – keď môže učiť a skúšať, chutnať niečo nové. Jan rád spoznáva tradície, všíma si kultúrne rozdiely v jednotlivých krajinách a užíva si voľnosť, rovnako ako každú situáciu, ktorú tento svet prináša. Poteší ho úsmev a radosť ľudí, lebo práve to ho inšpiruje a „dobíja mu baterky“! A aké je jeho motto? „La dolce Vita (Sladký život)“. Ako sám hovorí, život máme taký, aký si ho zariadime. Považuje preto za zbytočné zaoberať sa nepodstatnými vecami a zožierať sa tým. Niekedy stačí na vyriešenie jednoduchý úsmev na tvári!

Čo si vyštudoval a kam viedli tvoje kroky po škole?

Keď som mal 13 rokov moja teta sa ma opýtala, čo chcem študovať. Odpovedal som že „medziľudské vzťahy“. Reakciou na moju odpoveď bol smiech. No na vysokej škole som sa neskôr naozaj dostal na štúdium Medzinárodných vzťahov. Už počas neho ma to ťahalo preč zo SR a úplne iným smerom, ako išli všetci moji spolužiaci, či kamaráti. Tak sa mi podarilo dostať zopár štipendií, až ma jedno z nich zavialo do Ázie.

Kde konkrétne?

Dva roky som študoval indonézsky jazyk a kultúru a taktiež som robil výskum a cestoval po jednotlivých ostrovoch, aby som mohol dokončiť moju diplomovku. V tej som sa venoval etnickým, náboženským a kultúrnym konfliktom. Táto skúsenosť zmenila môj pohľad na svet. Po škole som už v Ázii ostal a začal tu pracovať. V auguste to bude 7 rokov čo som „vonku“. Samého ma to prekvapuje.

Čo ťa vôbec k cestovaniu priviedlo?

Určite to boli rodičia, ktorým som nesmierne vďačný, že mi dali takúto možnosť! Keď som bol malé decko, rodičia cestovali po svete kvôli práci pomerne často. Z týchto ciest nám (mne a bráchovi) vždy nosili exotické darčeky, na ktoré sme sa veľmi tešili. Preto som aj ja chcel cestovať a doniesť vždy domov nejaký pekný darček. Ako dieťa som začal cestovať po celej Európe. Rodičia nás viedli k tomu, aby sme spoznávali a videli čo najviac. Tak sme sa mohli veľa naučiť a uvedomiť si, že každá krajina je niečím špecifická a zaujímavá, každá kultúra, ale aj každý človek je úplne iný, ale vo svojej podstate vlastne rovnaký.

Dnes je však cestovanie pre teba doslova „drogou“, resp. životným štýlom. Kedy si s ním začal vážnejšie koketovať?

Vždy ma lákali diaľavy a miloval som dobrodružstvo. Chcel som byť archeológom alebo India Jonesom. A teraz je zo mňa cestovateľ. Pamätám si však na jeden film, ktorý som videl asi pred 15 rokmi. Bol o mladom chlapcovi, ktorý sa náhodou dostal na stáž do južnej Číny, aby sa staral o pandy . Najprv bola pre neho táto nová a nepoznaná krajina úplne odlišná a „divná“, no po čase si ju zamiloval a tiež si v nej našiel priateľov a lokálnu krásku,  do ktorej sa zamiloval a mohol si užívať krásy života naplno. Vtedy som sa v tom chalanovi videl a predstavoval si, že toto je moja budúcnosť. A aj tak bolo.

Znamená to, že aj ty si sa zaľúbil do nejakej lokálnej krásky? Súvisí to s tvojím pobytom v Macao?

Macao bolo, ako v podstate všetko, neplánované. Končil som magisterské štúdium, písal diplomovku a stále som bol na Bali. Rozišiel som sa so svojou balijskou „Pocahontas“ a hľadal nové obzory. Rozmýšľal som, čo budem robiť po škole, ale na Slovensko sa mi vrátiť nechcelo. No a náhoda mi priniesla do cesty bývalú frajerku – volajme ju Mulan (áno ako z tej rozprávky a áno bola to Číňanka). Tá vynaložila nemalé úsilie na to, aby som šiel za ňou do Macao a našiel si tam prácu. Argumentovala tým, že je tam skvelý život a uvidím „inú Áziu“. A tak som sa nechal nahovoriť a už mesiac po skončení školy som si opäť obul túlavé topánky.

Aká je to tá „Iná Ázia“? Môžeš nám život v Macao trochu priblížiť?

Macao je mesto zábavy a kasín a tak som začal pracovať v eventovej firme, kde som mal na starosti zabezpečovanie programu pre bohatých. V rámci eventov bolo treba zabezpečovať transfery helikoptérou a limo servis, chodievalo sa do rôznych klubov na zábavu, súkromné párty a iné. Jednoducho luxus a prepych.

Čo ťa v tejto komunite bohatých šokovalo najviac?

Raz dostala moja Mulan pozvánku na narodeninovú oslavu od svojej dávnej kamarátky zo strednej. Keď sme tam prišli, ostal som poriadne zaskočený. Extrémny luxus, jedlo a hody od výmyslu sveta, všade kryštál a čokoládové fontány, služobníctvo v smokingu a deti oslávenkyne hrali pred hosťami perfektne na husliach Straussa. Až neskôr som sa dozvedel, že táto jej kamarátka bola vlastne manželkou macauského mafiánskeho bosa, ktorý sa akurát dostal von z väzenia. Preto zorganizovali túto hostinu. Na oslave som bol jediným Európanom, čo bol pomerne zvláštny pocit. Takýto život ma však bavil prvé mesiace. Čoskoro som zistil, že sa potrebujem vybrať iným smerom a tak som začal robiť pre VICTORY TRAVEL.

V Októbri to bude 5 rokov, čo sprevádzaš pre Victory. Ako k tomu prišlo? 

Bol som cez leto doma v Bratislave a jeden z kamarátov ma zavolal von. Vďaka tomu som sa spoznal s mojim šéfom, no v prvom rade dobrým kamarátom Jurajom Uvírom, ktorý mi hneď v ten večer ponúkol, aby som pre nich sprevádzal. Vtedy som ešte nevedel, ako sa moja situácia v Macao vyvinie. Ukončil som to teda tým, nech sa v prípade potreby ozve, že uvidíme. A Juraj sa ozval. Takže som prácu v Macao skončil a začal robiť v cestovnom ruchu.

Čo na tejto práci miluješ a čo je na nej naopak najnáročnejšie? 

Najviac milujem, keď vidím na konci zájazdu spokojných ľudí, ktorí si užili dovolenku. Keď prídu za mnou a povedia „Janko tak toto bol perfektný zážitok..“ To je asi najhodnotnejšie – lebo viem, že naši klienti veľa cestujú a neprekvapí alebo nepoteší ich len tak hocičo.

Kto si však predstavuje, že sprevádzanie je len relax a neustála dovolenka, je na omyle! Táto práca obnáša veľmi veľa zariaďovania, vybavovania a kontakt s lokálnym partnerom, plus starostlivosť o klientov, ktorí sa často pýtajú aj dosť zvláštne otázky. Vždy treba všetko zvládnuť s úsmevom a nebrať si nič osobne.

Ráno sa na zájazde zobudím a už zisťujem či je transport alebo „local guide“ na ceste a či všetko, čo je dohodnuté platí. Potom nasleduje práca až do večera, niekedy aj 16 hodín denne a keď dám ľudom večer voľno na oddych, utekám rezervovať reštauráciu, zariadiť nejaké drobnosti a už ich vítam na recepcii v dobrej nálade. Niekedy je toho skutočne veľa, no stále mám túto prácu veľmi rád a napĺňa ma!

Dlhší čas si žil v Indonézii. Dokonca plynule ovládaš miestny jazyk. Išiel si do Indonézie s týmto cieľom, alebo sa to na teba takpovediac „nalepilo“?

Je pravda, že som sa učil jazyk na univerzite a išiel som tam s cieľom naučiť sa ho, ale sami to poznáte. Keď sa musíte učiť, nejako vám to nejde. No keď jazyk začnete denno denne používať, ide to ako po masle. Ja sa stále smejem, že jazyk ma naučili kamaráti vonku na ulici pri gitare, araku (miestny alkohol) a dobrom jedle.  Tak som sa síce naučil indonézsky, no na Bali rozprávali medzi sebou balijský. A tak som sa musel učiť ďalší jazyk.

V Indonézii si sa venoval aj herectvu. Ako sa Slovák dostane k filmovému priemyslu v Indonézii?

My Európania, alebo „bule“ ako nás miestni volajú, sme pre nich iní. Asi je to niečo podobné, ako keď ste u nás v 90. rokoch  stretli černocha. Tiež sa ľudia otáčali. No a preto je relatívne ľahké preniknúť skoro všade. Mne to pomohlo pri písaní diplomovky, pretože som mal možnosť stretnúť guvernérov, primátorov a pod. A tak sa mi podarilo dostať sa aj do seriálov a lokálneho filmu. Konkrétne sa vyskytla situácia, že zavolali moju „Pocahontas“, aby išla robiť komparz vo filme. Mala pomerne ľahkú úlohu „modelky“ a ja som ju na to natáčanie priviezol na motorke. Hneď si ma odchytil režisér a opýtal sa, či by som nevzal rolu „módneho návrhára z Austrálie“. Oči mi hneď zažiarili a ja som súhlasil. To bol začiatok mojej krátkej filmovej kariéry. Následne sa so mnou frajerka pol dňa nebavila, lebo mala vo filme vedľajšiu rolu a ja som mal viac scén natáčania. Zahral som si aj ukrajinského mafiána a v niekoľkých komédiách.

Ako vyzerá tvoj bežný deň, keď zrovna nesprevádzaš?

Ako kedy, ale ráno keď mám náladu, prejdem sa po pláži a naplánujem si, čo budem robiť. Dám si dobré raňajky a vybehnem s kamarátmi na výlet po ostrove alebo na rande. Večer volím koncert alebo západ slnka pri mori, tiež nepohrdnem posedením pri pivku na nejakom evente!

Obľubujem tiež kulinárske zážitky, takže večere a obedy, to je moje. Občas prijmem pozvanie od známych, čo býva veľakrát spojené s nejakou ceremóniou, alebo ide o rodinnú oslavu. Mám rád aktívny spôsob života.

Čo ti najviac zo Slovenska chýba keď si preč?

Pravdaže rodina, tá je základ, ale aj jedlo a vínko – také dobré letné posedenie s priateľmi na teraske pri víne a syre. A verte, či nie, chýba mi aj taká tá „naša Slovenská nátura“. No po pár týždňoch sa už zase teším do Ázie.

Čo s tebou môžu klienti Victory Travel uvidieť?

Kedže rozprávam indonézsky, malajsky a dorozumiem sa aj po balijsky, špecializujem sa hlavne na Juhovýchodnú Áziu. No keďže mám rád aj Čínu a iné krajiny, sprevádzam aj Čínu, Nepál a Indiu. No občas zablúdim na zájazd aj do Európy.

A na záver: Je niečo, čo by si chcel ľuďom odkázať?

Aby cestovali a plnili si svoje sny. Život je len jeden a preto sa treba z neho tešiť a užívať si ho naplno! Minulý september mi jeden budhistický mních v Tibete hovoril, že ich filozofia je tešiť sa a žiť tu a teraz a taktiež pozerať do budúcnosti, no nie do minulosti, lebo tú nezmeníme. Ja som si to vyložil tak trochu po našom, a teda „neplakať nad rozliatym mliekom“, ale rozmýšľať, kde zoženiem ďalšie!

 

Ján Valačai
Ján Valačai

Johny, ako ho volajú miestni v Ázii. Náš najmladší a najfešnejší sprievodca v našich radoch. Bravúrne vás odsprevádza v Číne, v Hongkongu, Macao (kde momentálne študuje), a v juhovýchodnej Ázii. Príjemný a pohodový spoločník na cestách, ktorý sa bude snažiť vybaviť a zabezpečiť čo vám uvidí na očiach. Rozpráva plynule po balijsky (žil viac rokov na ostrove Bali) ako aj malajsky. Proste radosť cestovať.

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

div#stuning-header .dfd-stuning-header-bg-container {background-image: url(https://www.victorytravel.sk/sk/wp-content/uploads/2017/08/Cliffs-of-Moher.jpg);background-color: transparent;background-size: cover;background-position: center center;background-attachment: initial;background-repeat: initial;}#stuning-header div.page-title-inner {min-height: 650px;}
X