…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………

13. február, Rantepao, Sulawesi, Indonézia, Zus Knezlová

Hlásime sa z expedície! Náš prvý týždeň sa niesol, presnejšie povedané “plavil” v duchu tropickej prírody dažďového pralesa. Národný park Kalimantanu Tanjung Puting nám ukázal, ako prežiť v divočine. Každodenné stretnutia s orangutanmi, ktoré majú až 97% génov spoločných s človekom, plavby po rieke Sekonyer a zaspávanie za zborového spevu cikád a gekonov… Zvedavá sova nám robila spoločníčku pri nočných spevoch slovenských piesni – aj mierne neslušných, ešteže nám Indonézania nerozumejú J Každý večer Martin odtrúbil poľovníckym

pozdravom na dobrú noc. Janka si skúsila šoférovanie tradičnej lode – klotoku a my ostatní sme si zatiaľ užívali slniečka, krásneho výhľadu a vynikajúceho jedla od nášho lodného kuchára.

Keď sme sa po niekoľkodňovej plavbe zregenerovali v ekologickom rezorte Rimba Lodge, čakal nás už prelet na Sulawesi. Respektíve, my sme čakali naň – indonézsky “gumený čas” sa tu v rovníkovom teple ozaj vlečie pomalšie ako v našej mrazivej Európe.

A už sme prešli cez Makassar do malebného mestečka Rantepao uprostred hôr Tana Toraja.

Dnes sme vyrazili do terénu – nádherné ryžové polia dopĺňajú scenériu typických domov Toradzanov – tongkonan.

Zajtra sa chystáme na veľkolepý pohreb ukrytý v horách, miestni animisti vyznávajúci kresťanstvo ho chystali cele mesiace, zatiaľ čo zosnulý bol zabalzamovaný bylinkami a čakal v pokoji na svoj pohreb. Doteraz ho ešte považovali za živého, zajtra jeho duši dovolí sprievod obetovaných prasiat a vodného dobytka vystúpiť do nebies, aby mohol začať svoj posmrtný život ako správny kresťan.

Ozveme sa čoskoro, dovidenia naša milovaná domovina!

…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………

9.12.2011, Agra, India, Zus Knezlová

Naša skupina trinástich cestovateľov zdraví domov z neuveriteľnej Indie! Prvá zastávka v Delhi cez politické centrum, Ghándiho Rajghat, siksku Gurudwaru po najvyšší minaret sveta v Qutub komplexe nám pootvorila dvere do pestrej a diametrálne odlišnej kultúry Indov. No aj nočný vlak do Varanási s meškaním príchodu 7 hodín potvrdil nové motto indickej vlády “Incredible India!” – tu je zážitkom niečo, nad čím sa domáci vôbec nepozastavia. Každý predsa vie, že za hmly treba ísť pomaly!

Plavba loďou za večerným a ranným hinduistickým rituálom so sprievodom lokálnych hráčov na tabla a citaru po rieke Ganga je neopakovateľná. Kremácie na gháte Manikarnika niektorým z nás nahnali zimomriavky. Keď sme videli, čo všetko v rieke pláva, k svätému ponoreniu sa do Matky Gangy nikto neodvážil, zato do budhizmu sme sa tak trošku vnorili všetci pri návšteve Sarnáthu za sprievodu mumlajúcich mníchov. Khajuraho – lascívne, erotické až perverzné sošky a súsošia v duchu hinduizmu a Kamasútry v spojení s pikantnými vtípkami nášho lokálneho kamaráta Nitina v kontre s Vladom na čele nás celkom dobre pobavili,

chrámy samotné sú úchvatné. S hotelom sme boli všetci nadšení a mierne sme sa večer “socializovali” v záhrade pri bazéne, i keď tu v zimnom období večer býva len 15 stupňov. Ďlaší – dnešný deň však bol znova horúci (okolo 31 stupňov) a tak sme si vychutnali chládok v Krišnovom chráme zo 16. storočia v Orchhi. Viete, že v Indii je práve obdobie svadieb? Jednu sme mali možnosť vidiet, no bohužial celých troch dní osláv sa zúčastniť nestíhame, volá nás Taj Mahal!

Po ceste za ním sa nám zapáčila jedna malá dedinka pri ceste na hranici krajov Madha a Uttar Pradesha. Náš zážitok bol ohromný, dojímavý, veľmi autentický… museli by ste tu byť! Zašli sme do základnej školy s 89 študentami práve v čase, keď začína vyučovanie. Deti nám pod policajným vedením principala školy zaspievali pieseň zasvätenú bohyňi Saraswati, ktorá má pod palcom vzdelanie a uznáva ju za to aj ministerstvo školstva. Zdala sa síce dosť falošná a nekonečne dlhá, no úprimnosť, s ktorou ju deti bliakali, nám tisla do tváre striedavo smiech, striedavo slzy. Najmä pri pohľade na ich biedne ošatenie a prostredie, v ktorom žijú. Kúpili sme im perá a nejaké cukríky, ktorými sympatická pani učiteľka odmení tie učenlivejšie detičky.

Teraz sme sa už presunuli do Agry veľmi netypickým prvotriednym vlakom z Jhansi – s “letuškami”, večerou aj nápojmi za jazdy. A dokonca ani hmla nebola. Za tie štyri dni už vieme, ako odohnať žobrákov, koľko chutí má paradajková polievka, ktorému bohovi patrí socha penisu v každom druhom chráme, prečo sa jazdí uprostred cesty so zapnutou trúbou, ale najmä sme sa naučili, že India je vskutku N E U V E R I T E Ľ N Á !

………………………………………………………………………………………………………………………………………………………….

10.12.2011, Siem Reap, Kambodža, Juraj Uvíra

Zdravíme zo zájazdu Vietnam, Kambodža! Dnes sme si pozreli magický a krásny Angkor, ako prvý z chrámov samozrejme Angkor Wat, hneď po ňom sme prešli južnou bránou do hlavného mesta a navštívili sme chrám Bayon, slonie terasy, terasu leprového kráľa a po prehliadke menších chrámov sme prehliadku uzavreli v najfotogenickejšom objekte Angkoru, chráme Ta Phrom. Naša motorizovaná jednotka (na fotografii), v pekných firemných rovnošatách, nás bezpečne vozila po celý deň. Práve toto sú bežní obyvatelia Kambodže, vďaka ktorým sú naše skupiny vítané vždy s veľkou radosťou. Na našich cestách sa snažíme dať príležitosť domorodcom zarobiť si vždy, keď je to len trochu možné. Večer uzavrieme skvelou večerou pri švédskych stoloch, po ktorej budú nasledovať skvelé masáže.

Vráťme sa však pár dní dozadu.

V Ho Chi Minhovom meste, alias Saigone sme toho stihli naozaj veľa. Boli sme v čínskej štvrti, videli sme typický trh, najstarší čínsky chrám, kde už nám horia naše vonné tyčinky, spolu s prianiami, ktoré sme si napísali a pripevnili na strop budovy.

Videli sme múzeum vojny a so strýkom Ho Chi Minhom sme sa odfotili v paláci zjednotenia.

Medzi najsilnejšie zážitky patrila návšteva tunelov Cu Chi, ktoré vykopali vietnamskí partizáni počas vojny s USA.

V jednom z úkrytov ktoré slúžili na partizánske porady sme v duchu vojny zasadli i my a poradili sa čo ďalej, schôdzu viedol jeden z nás, zachytený i na priloženej fotografii, za čo Ti Janko patrí

Srdečná vďaka.

Vrcholom ďalšieho dňa bola cesta do delty Mekongu, kde sme sa plavili lodičkou s luxusným sedením,

ktorú sme však občas vymenili za malú kanoe na ľudský pohon, počas plavby úzkymi kanálmi Mekongu,

obkolesenými divokou džungľou, scenérie ako vystrihnuté zo známeho filmu Francisa Copollu – Apocalypse Now, s tematikou Vietnamskej vojny.

Na farmách ktoré sme cestou navštívili sme ochutnali nespočetné množstvo ovocia, domorodci nám zahrali na tradičných nástrojoch, ochutnali sme pálenku z hada, ktorá je rovnako vhodná na posilnenie mužskosti, tak i na kožné problémy, je to vo jednoducho všeliek na všetky choroby, ktorý však pre svoju odpudivú chuť asi nebude prípitkom v našich domovoch pre vítané návštevy. Na kokosovej farme sme doplnili tekutiny a kokosovým cukrom sme si osladili popoludnie. Výborne sme sa najedli, dary mora a dary Mekongu – vďaka, že ste žili pre tento výnimočný moment!

Zo Saigonu sme sa elegantným autobusom presunuli do hlavného mesta Kambodže – Phnom Penh, pozreli sme si kráľovský palác, ale i neslávne známu väznicu z čias Pol Potovho režimu S21, silný zážitok, hrôzy ktoré sa tu odohrali by mali slúžiť ako memento pre celý svet, kam až môže dospieť zlovôľa jednotlivcov pasujúcich sa za vodcov národa. Včerajšok sme už trávili v krásnom Siem Reap. Po jazere Tonlé Sap sme sa preplavili k domorodej dedine, ktorej meno uchováme v tajnosti, pretože túto nádherne autentickú dedinu navštevujeme ako jediná cestovná kancelária z bývalého východného bloku, necháme preto konkurenciu trocha sa potrápiť, kým tento skvost po nás zopakuje. Zajtra nás už čaká cesta do Bangkoku, pozrieme si kráľovský palác, večer kabaret Calypso a čo to z typických nemravností tohoto mesta, pričom ubytovaní budeme ako už tradične v tomto meste, vo veľmi útulnom typicky Thajskom hoteli, so skvelým bazénom, ktorí ako všetky naše hotely, je umiestnený v úplnom srdci všetkého diania. No a v pondelok ráno už letíme nazad na Slovensko…

………………………………………………………………………………………………………………………………………………………….

07.12.2011, Paramaribo, Peter Koutný

Groeten uit Suriname!

Pozdravy zo Surinamu! Ak by náhodou niekto nevedel akou rečou je písané privítanie, nuž tou, ktorá je v Suriname úradná – holandčina. Surinam spolu s Guyanou a Francúzskou Guyanou je skutočným pôžitkom pre všetky zmysly; krajina aká nemá porovnanie s ostatnými v Južnej Amerike. Dôvod? Počet obyvateľov okolo pól milióna, z toho sú tu Indovia, Javanci /čiže potomkovia ľudí z indonézskeho ostrova Jáva/, Čínania, Európania /samozrejme najmä pôvodom z Holadnska/ a černosi /potomkovia otrokov pracujúcich na plantážach/.

Kuchyňa, kvalitné zastúpenie všetkých horeuvedených národov a neporušená príroda. UNESCOM chránené “drevené” hlavné mesto Paramaribo, plantáže kakaa a kávy /už teda viete, že má istú logiku, keď sa povie “holandské kakao”/, synagógy a mešity vzdialených od seba tridsať metrov. Obrovský hindský chrám… A teplo, teplo, horúco – dnes až 35 stupňov. Surinam má šťavu…

- prílet do Surinamu z Guyany, koopilot zostal asi doma, všetko riadil sám kapitán napriek “international flight”

- pešia prehliadka mesta, obed v čínskej reštaurácii s postavami snehuliakov /také aké u nás kreslia detičky, aj s mrkvou znázorňujúcou nos/

- najvážnejšia záležitosť, boli sme účastníkmi odovzdávania cien… a teraz sa podržte… v speve slávikov; zrejme spievali všetci viac ako krásne, lebo ocenených bolo veľa ))

- plantáže kakaa a kávy, už neaktívne, ale s fascinujúcou históriou, pochúťky v typickej jávskej reštaurácii

- odchod na juh, plavba po rieke Surinam k maroonskym dedinám /jedna z najväčších surinamských atrakcií vôbec/ – tu sa mi už vybil foták, ale dodáme, obrázky odtiaľ sú neuveriteľné … Z Paramariba Peter Koutny

………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………. 

04.12.2011, Kaieteur Falls, Peter Koutný

……. and the winner is….. Kaieteur Falls!

Guyana sa s nami rozlúčila absolútnym vrcholom cesty po Guyane, pohľadom na neuveriteľný Kaieterov vodopád. Prežili sme neskutočný deň, už len cesta lietadlom a oblet nad vodopádom je prekrásny. Cesta k vyhliadkam, prekrásna nedotknutá flóra podobná tým na stolových horách a najmä okolitá neporušená príroda je neopísateľná. Naša skupina po dlhých diskusiách zvolila zo všetkých známych vodopádov nasledovné poradie:

1: vodopád Kaieteur (Guyana)

2: vodopády Iguazu (Brazília/Argentína)

3: Viktórine vodopády (Zimbabwe/Zambia)

4: Niagarské vodopády (Kanada/USA)

5: Salto Angel (Venezuela)

samozrejme, diskusia o prvenstve sa neobišla bez ohnivých argumentov a protiargumentov, ale prvenstvo Kaieteurovmu vodopádu bolo pridelené najmä z nasledovných dôvodov:

1: absolútne neporušená príroda v okolí vodopádu (neexistujú zábradlia, reštaurácia či stánky z občerstvením – všetko treba priniesť so sebou)

2: poloha, kde sa vodopád nachádza (najstarší geologický útvar v Južnej Amerike, Guyanský štít starý cca 1,2 až 1,9 miliardy rokov, pre porovnanie naše krásne Tatry majú vek cca 20 miliónov rokov)

3: dostupnosť, prakticky jedine lietadlom, čiže neexistuje parkovisko a pod.

4: najdôležitejšie: prakticky nula turistov… Počas nášho tri hodiny trvajúceho pobytu sme tam boli úplne sami… Toto je najväčšia devíza. Ohromný dojem!

5: samotný dojem a pocit… Tu prehral na plnej čiare napr. Salto Angel, ktorý sa tiež nachádza v lone prírody, ale pocit sily, energie a mohutnosti vodopádu Kaieteur je neporovnateľne väčší.

……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..

4.12.2011 – Nha Trang, Vietnam, Juraj Uvíra

Hlásime sa z Vietnamu! Celá skupina, 7 ľudí je zdravá a spokojná a pozdravujú domov. Hneď po prílete sme sa ponorili do ruchu hlavného mesta Hanoja, pozreli sme si mauzóleum Ho Chi Minha, chrám literatúry a ďalšie množstvo atrakcií mesta, pričom večer sme uzavreli na predstavení tradičného bábkového divadla na vode, v divadle na brehu jazera Hoan Kiem. Ubytovaní ako všetky naše skupiny na našich zájazdoch sme boli v úplnom centre mesta a tak sme sa večer mohli prechádzať uličkami Hanoja so svojou špecifickou atmosférou.

Jeden zo siedmych prírodných divov sveta, Halong Bay sme obdivovali hneď nasledujúci deň. Letecky sme sa presunuli do Hue, hlavného miesta Vietnamu v rokoch 1802 – 1945, kde sme si prezreli hrobky poslednej dynastie Vietnamu Nguyen. Znova letecký presun a už sme sa plavili na výlet po 4och ostrovoch v okolí Nha Trangu, kde si celá skupina vyskúšala jazdu na “banáne“ v prívese za motorových člnom, ale podaktorí si pozreli okolie i z niekoľkometrovej výšky nad morom z padáka.

Dnes sme si dali voľno na skvelých plážach, pričom ubytovaní sme v skvelom 4 hviezdičkovom hotely hneď pri pláži. Podotýkam, že bez akýchkoľvek príplatkov za “luxus”. Zajtra už letíme do Saigonu, prezrieme si mesto, navštívime známe tunely Cu Chi, ale preplavíme sa i na juh až do delty Mekongu. Pokračovať budeme v Kambodži a cestou sa znova ozveme!

……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………

01.12.2011, Iwokrama, Surama, Annai, Karanambu – GUYANA, Peter Koutný

… Hello…

rozmýšľam kde začať, čo sme všetko prežili za sedem dní putovania po jednej neuveriteľnej krajine, ktorou je Guyana… Boli sme prakticky bez možnosti prístupu na Internet a signál na mobil… hahaha..

Predovšetkým boli sme v absolútne nedotknutých miestach najmä južnej Guyany a bývali sme v lodžiach, kde nikdy žiadni Slováci neboli…

Aby som to skrátil; takmer dva dni sme strávili v srdci nedotknutého primárneho daždového pralesa v Iwokrama… Navštívili sme viaceré indiánske osady a dediny a prespávali sme v nich, okrem nás, žiadni turisti /v Guyane ročne len 2500 turistov, menej ako za deň na Machu Picchu/, plavili sa po neuveriteľnej rieke Rupununi, pozorovali pestrú vtáčiu faunu, videli naživo v prírode legendárnu harpyju, túlali sa nekonečnou savanou a zlatým klincom bol program v Karanambu. Zajtra máme na programe najväčšiu atrakciu, jedinečné Kaieteur Falls. Guyana je neskutočná a naša skupina nadšená… Sledujte naše putovanie naďalej!

………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..

27.11.2011, Jogjakarta, Indonézia, Juraj Uvíra

Zdravíme z Indonézie, z krásnej Jogjakarty. Z Krabi sme leteli do Kuala Lumpur, prezreli si jedno z najvyspelejších miest juhovýchodnej Ázie a znova sme preleteli do síce rozvojovej ale o to srdečnejšej Indonézie. Borobudur a Prambanán sú povinné zastávky, ale okrem toho sme navštívili i dedinu, či dnes už len jej biedne pozostatky, ktorú presne pred rokom zničila erupcia sopky Merapi. Dnešný deň sme trávili pri Indickom oceáne, jeden odvážlivec z našej skupiny sa odhodlal k niečomu, čo nik pred ním z mojej skupiny nevyskúšal. Po tom ako nám v domorodej dedine predviedli rituál s kobrou, odsekli jej hlavu a ešte bijúce srdce skončilo v žalúdku Laciho, zapité ešte teplou krvou hada. Zajtra letíme do Singapuru a v noci späť do Európy.

………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..

21.11.2011, Port of Spain, Peter Koutný

Karibik!!!

Začína sa nám ďalšia, fantastická cesta po najmenej prebádaných krajinách Karibiku a Južnej Ameriky. Začíname na Trinidade a Tobagu, prejdeme Guayanou, Surinamom a končíme Francúzskou Guayanou…

Trinidad, Port of Spain, Pitch Lake, Caroni: Kto tu nebol, neuveri… Na Trinidade trojprúdové diaľnice, špičkové reštaurácie, perfektné hotely, milí ľudia a kopec jedinečných atrakcií, ktoré nemajú obdobu! Dnes sme si o.i. pozreli skutočnú lahôdku, neopakovateľné a doslova jedinečné Pitch Lake. V čom spočíva jeho absolutórium? Je to najväčšia zásobáreň asfaltu na svete! Existujú síce tri asfaltové jazerá na zemeguli, ale iba po tomto sa môžete poprechádzať, iba tu sa ťaží vyše dvesto ton (!!!) takmer čistého asfaltu denne (zásoby sú vraj nevyčerpateľné…), ktorý sa v bareloch vyváža do celého sveta. Úžasná, hodinová exkurzia, z ktorej sme boli nadšení…

Caroni – unikátna vtáčia rezervácia, ktorú ťažko popísať. Predstavte si, že sa na jeden magrovový ostrov začnú ako na povel sypať stovky a stovky purpurovo červených ibisov (národný vták Trinidadu a Tobaga).

Neuveriteľné prírodné divadlo, akoby sa trinidadské nebo otvorilo a na jeden ostrov zosypal bezpočet červených lupeňov ruží – červené krídla ibisov trepotajúce vo vzduchu. Po takýchto zážitkoch sa mi ani veľmi nechce písať o ochutnávke vynikajúcich karibských špecialít a trinidadského rumu – angostura. Tešte sa na ďalšie spravy! Z Port of Spain, Peter Koutný

…………………………………………………………………………………………………………………………

19.11.2011, Panama, Peter Koutný

Panamá, Panamá

čas plynie naozaj neuveriteľne rýchlo, práve včera sme náš neskutočný zájazd po všetkých krajinách Strednej Ameriky ukončili spoločnou cestou na medzinárodné letisko Tocumen v Paname. Čo sme videli a zažili v najbohatšej krajine Strednej Ameriky?

Zopár odvážlivcov sa vydalo na najvyšší bod Panamy, vrchol sopky Baru, ležiaci vo výške 3474 m. n. m… Bolo to náročné ale krásne a nezabudnuteľné, napriek dažďu ktorý sa na nás spustil v polovici zostupu. Sopke Baru napriek tomu týmto ďakujeme, že nám dovolila na ňu vystúpiť a odmenila nás aspoň pohľadom na krásnu flóru a vegetáciu naokolo.

Cesta legendárnym vlakom do mesta Colon popri panamskom prieplave, pokračovanie do mestečka Portobelo, kde sme sa podozvedali o miestnom “čiernom” Kristovi a kde sme si pozreli zvyšky španielských opevnení, ktoré mali slúžiť na ochranu ulúpených zlatých a iných predmetov pred pirátmi… Pre svoju jedinečnosť je Portobelo pod ochranou UNESCO… Späť do Panama City a pozorovanie fungovanie plavebných komôr v Miraflores.

Panama La Vieja, ruiny mesta, ktoré tu zanechal v roku 1671 slávny pirát Henry Morgan a Casco Antiguo, nikdy nedobytá stará časť mesta, dokonale chránená morom, opevnením UNESCOM a aj policajnými patrolami. Posledné suveníry, nákup 30 ročného skvelého panamského rumu Abuelo, farebné tkaniny molas od domorodých žien zo suostrovia San Blas, či najnovšie CDčko od absolútnej hudobnej legendy panamskej salsy Rubena Bladesa. Takže muchas gracias por su atencion! Zajtra druhá skupina a total exotika na Trinidade a Tobagu, v Guayane, Suriname a Francúzskej Guayane. Ozvem sa opäť!

…………………………………………………………………………………………………………………………

20. november 2011, Krabi, Thajsko, Juraj Uvíra

Bangkok je zaplavený, no naša skupina v Thajsku je zaplavená len zážitkami. V úplnom suchu sme si prešli kráľovský palác, chrám Wat Pho, videli sme skvelú kabaretnú show Calypso, ktorá patrí k tým najlepším na svete a navštívili sme i nemravné predstavenie, o ktorom sa rozpisovať radšej nebudem. Lodičkou sme sa preplavili až na plávajúce trhy, pozreli sme si divoké predstavenie s kobrami, ale prešli sme sa i moderným centrom Bangkoku. A samozrejme mnoho iného! Bangkok má neuveriteľnú atmosféru a šmrnc a to i v týchto pre jeho obyvateľov ťažkých časoch.

Teraz sme už na Krabi a posielame Vám domov niekoľko slnečných lúčov, motorovým člnom sme sa včera presúvali postupne po 4och ostrovoch, na každom z nich si zaplávali a niektorý z nás sa i do červena spálili.  Každý deň program dopĺňa gurmánska večera a skvelé masáže, veci ktoré si doma bežne dopriať nemôžeme.

Dnes sme sa na kajakoch vlastnými silami dostali do prekrásnych kaňonov národného parku, poobede sme už pozerali na okolitú džungľu z chrbta slona.

Zajtra nás čakajú krásne ostrovy Phi Phi a bambusový ostrov, pozajtra sa znova na motorovom člne presunieme na ostrov Hong na ktorého tyrkysovú lagúnu sa tešíme už dnes, ale okúpeme sa samozrejme i na ostrovoch v okolí. Pláže Andamandského mora patria určite k tým najkrajším na svete. Ak neveríte, radi Vás o tom presvedčíme na niektorom z našich budúcoročných termínov.

………………………………………………………………………………………………………………………………….

16. november 2011, Cahuita, Kostarika, Peter Koutný

Pura vida!

takto špeciálne sa oslovujú len Kostaričania pri pozdrave a lúčení. A takto sa s nami rozlúčil aj sympatický personál nášho superubytovania v NP Cahuita na našej poslednej zastávke v Kostarike. Po poriadku: San Jose sme si pozreli dôkladne /peši/, nakúpili kávu a melchuco, sadli do autobusu a išli na severovýchod ku Karibiku. Náš šofér s gringovsky znejúcim menom Chris pozná svoju krásnu krajinu dokonale, takže za pár hodín sme boli už pekne-krásne uvelebení v hamakach, načúvali šumu Karibiku /šumu ako šumu, radšej nám na pláži vyvesili červenú vlajku, ale Playa Blanca bola aj tak prekrásna/ a pojedali exotické ovocie. Na obed sme si dali perfektné karibské špeciality a od miestnych rastamanov sa snažili pochytiť čo to z ich úžasnej a skutočne pre nás úplne nezrozumiteľnej angličtiny. Jamajka ako vyšitá. Na druhý deň za úsvitu viacerých našich klientov vystrašili hrôzostrašné zvuky pochádzajúce od milých opičiek – vrešťanov, ktoré nás sprevádzali až do včasných raňajok s neodmysliteľným huevom revueltom, gallo pintom, a dokonalou kombináciou džúsu pomarančovomrkvovoananásového. A o hodinku sme až neuveriteľne plynulo prešli do Panamy, krajinu ktorú mám veľmi veľmi rád. Viac z Panamy manana!

………………………………………………………………………………………………………………………………….

15. november 2011, Siem Reap, Kambodža, Juraj Uvíra

Naša skupina z Kambodže hlási úspešný prílet do Siem Reap. Sme tu len dva dni, avšak podľa toho, čo sme už zažili sa zdá, ako by sme už boli na zájazde oveľa dlhšie. Prvý výklad o Kambodži a jej pohnutej histórii absolvovala skupina v polohe ležmo, počas skvelej masáže chodidiel. Vtedy sa viacerí rozhodli absolvovať masáž každodenne a zatiaľ sa im podľa všetkého darí. Prvú večeru sme sme si ako predjedlo dali grilované žaby, jeden z mnohých gurmánskych zážitkov tohto zájazdu.

Hneď v prvé ráno sme vyšli na prehliadku majestátneho Angkoru, hlavného mesta Kmérskej ríše a jednu zo spoločných fotografií v slávnom chráme Ta Prohm, kde i Angelina Jolie natáčala film Tomb Raider, Vám posielame. Poobede sme si vďaka tomu, že cestujeme v naozaj malej skupinke, mohli dovoliť netradičnú návštevu lokálnej rodiny, kde sme si uvedomili kontrasty lesku ulíc centra a biedy všade navôkol. Deti si od každého z nás odniesli perá a zošity, ktoré sme pred tým nakúpili na lokálnom trhu.

K vrcholom patrila dnešná plavba po jazere Tonlé Sap, navštívili sme plávajúcu dedinu, ale s lokálnymi člnmi sme sa previezli i vnútrom mangrovníkovej džungle, ponorenej v 5 metrovej hĺbke jazera. Ozveme sa znova z Thajska!

………………………………………………………………………………………………………………………………….

 

 14. novembra 2011, San Jose, Kostarika, Peter Koutný

Seňoras y seňores!

po úžasnej a priateľskej Nikarague sme prišli do turisticky najvyspelejšej krajiny Strednej Ameriky – Kostariky. Opäť prechod hraníc a cesta okolo jazera Arenal priamo k úpätiu najaktívnejšej sopky celej Strednej Ameriky, vulkán Arenal. Žiaľ, sopka si uzmyslela, že nás svojími prúdmi lávy nepoteší, takže sme zažili upršanú a bezlávovú noc, zato vo výbornom hoteli s bazénom veľkým a menším s teplučkou termálnou vodou. Na obed sme sa už prechádzali na visutých mostoch nad pralesnými velikánmi v prekrásnom primárnom mlžnom horskom lese Monteverde. Večer sme prišli do hlavného mesta San Jose a ubytovanie nás čaká vo štvrti bývalých kávových a banánových plantážnikov, v Barrio Amon. Zajtra ráno vyrážame na pešiu prehliadku mesta a potom smer slnečný Karibik s afrokostarickou kultúrou, koreninami a veľmi svojskou angličtinou, do NP Cahuita:-) Saludos cordiales!

………………………………………………………………………………………………………………………………….

12. novembra 2011, Managua, Nikaragua, Peter Koutný

Viva Nicaragua!

vždy mám pocit, že takto vykríkne môj nikaragujský kamarát a sprievodca v jednej osobe Jorge keď nás uvidí či už v revolučnom Leone, hlavnom meste Managua alebo večnom rivalovi Leonu, v najstaršom americkom koloniálnom meste – Granade. Vždy usmiaty salvadorský vodič Armando nás vyložil priamo pred hotelom v stopercentne sandinovskom nikaragujskom meste – Leon. A čo nás tu čakalo? Prehliadka najväčšej stredoamerickej katedrály /pár mesiacov dozadu ju UNESCO vyhlásilo ako chránenú pamiatku svetového významu/, zvýšky kostola San Sebastian, ktoré zlikvidovali patstolibrovými bombami somozovske Guardia Nacional a najmä revolučná, tak povediac kubánska atmosféra. Nocľah, raňajočky a ďalšia UNESCO pamiatka a ďalší Leon. Tentokrát však Leon Viejo, ktorého rozvoj zabrzdil výbuch sopky Momotombo pred štyristo rokmi. Nákup mačiet, cesta do Managuyi a takmer povinná ochutnávka miestnej špeciality, nápoja tiste a placky so syrom, kapustou a smotanou – quesilla /všetko sme to prežili bez ujmy na zdraví.

Managua, prehliadka starej a novej katedrály /fotky prikladám/ a od Juraja sme sa podozvedali o architektonickom štýle, tzv. brutalizmus – posúďte sami /to je ta nová katedrála/. Super obed v reštaurácii, kde v národných krojoch podávajú milé čašníčky len nikaragujské špeciality, ktoré nám vytrávili pri pohľade do “pekelnej brány” sopky Masaya v rovnomennom Národnom Parku, ktorej aktívny kráter Santiago sa nás snažil vyhnať sírnymi a neviemakými výparmi.

Nákup suvenírov v meste Masaya a pol hodinku na to sme sa ubytovali v jednom z najlepších hotelov v najkrajšom meste Nikaraguyi – Granade. Bol piatok, mesto neuveriteľne žilo,miestne pivo Toňa a miestny rum Flor de Caňa (btw jeden z najlepších rumov na svete) tieklo potokom, mnohí z nás sa zabavali takmer do rána. Na druhý deň doobeda ešte prehliadka Granady, opäť ďalšie tiste, špecialitka vigoron, prehliadka trhu a doprava na kostarickú hranicu. Nikaragua bola absolútna špica!!!

………………………………………………………………………………………………………………………………….

10. novembra 2011, Perquin, El Salvador, Peter Koutný

Všetkým dobrý deň z El Salvadoru !!!

zatiaľ u nijakej cestovky okrem VICTORY TRAVEL som nevidel tak podrobný program najmenšej, ale nesmierne zaujímavej krajiny Strednej Ameriky, ako je El Salvador.

Prišli sme doň zo severu a ako prvé mesto sme navštívili horské mestečko, domov najznámejšieho výtvarníka El Salvadoru Fernarda Llorta – La Palma. Pokračovali sme do najkrajšieho koloniálneho mesta Suchitota, kde som viacerých našich účastníkov nahovoril na ochutnanie miestnej špeciality – chuca. Pokračovali sme do hlavného mesta San Salvadoru a ubytovanie sme mali opäť v najlepšej štvrti mesta – Colona Escalon. Pomaly už klasika, pokojné ubytko, bazén, špičkové bufetové raňajky.

Prehliadka mesta San Salvador, katedrála s ornamentami od Fernanda Llorta, Park Slobody, budova kongresu, pôsobivý kostol El Rosario s nádhernými vitrážami a navštívili sme ho v čase, keď najchudobnejším a najstarším obyvateľom mesta bola odovzdávaná finančná pomoc – parádny zážitok a prispeli sme samozrejme aj my.

Pokračovali sme do UNESCOM chránenej pamiatky Joya de Ceren, kde sme mohli poobzerať zvyšky domov bežných majských obyvateľov, žiadne chrámy, ceremoniálne centrá ani pyramídy, ale domy najbežnejších obyvateľov, aké sa nikde inde na svete nenašli!!

Ďalej – El Mozote a Perquin. Pustili sme sa ďalej na severovýchod krajiny. V El Mozote sme si uctili pamiatku obetí občianskej vojny, počas ktorej vojská popravili celú, takmer tisícovú obec. Niečo…. mimoriadne silné, čo sa udialo z historického hľadiska včera; v roku 1981….. Nocovali sme v Perquine a svojou návštevou nás poctil priamo riaditeľ múzea salvadorskej revolúcie. Sedeli sme okolo neho, kládli otázky, on na všetko trpezlivo odpovedal. El Salvador (pozor, vždy uvádzať člen “El”) na nás všetkých mimoriadne zapôsobil… Ozveme sa z Nikaraguyi, Peter Koutný

………………………………………………………………………………………………………………………………….

09. novembra 2011, La Paz, Bolívia Dušan Thurzo

Z Arequipy sme úspešne dorazili do Puna, kde sme absolvovali celodenný výlet loďou na plávajúce ostrovy Indiánov kmeňa Uros a pevný ostrov Taquile, ktorý je pravdepodobne jediným miestom na svete, kde sa všetci muži nevenujú ničomu inému, len štrikovaniu. Cestou z Puna do Cuzca sme navštívili fantastické inkské pohrebisko Sillustani, kde sme mali možnosť nakuknúť do megalitických vežovitých hrobiek, a chrám Racchi, zasvätený stvoriteľovi Virakocovi. Po prenocovaní v Ollantaytambe sme absolvovali vrchol zájazdu Machu Picchu, ktoré bolo zahalené do anglickej hmly a mystický dážď celý deň kropil našu výpravu. Napriek tomu bola návšteva jedného z divov amerického kontinentu úžasná. Ďalšie dva dni sme venovali návštevám najvýznamnejších pamiatok v okolí Cuzca, Svätého údolia, Inkského laboratória na pestovanie rastlín Moray a soľné bane Maras. Stihli sme navštíviť v závere aj kostol a dedinu Chinchero. Z Peru sme odleteli do bolívijského La Pazu, s najväčším indiánskym trhom v južnej Amerike, so slávnou ulicou čarodejníc. Ďalší deň ráno sme sa presunuli legendárnou cestou smrti do Coroica, kde sme v teple subtropického pralesa prenocovali a nasledujúci deň sa vrátili do La Pazu, kde sa venujeme vynikajúcej gastronómii a nákupom na trhoch.

………………………………………………………………………………………………………………………………….

08. novembra 2011, Santa Rosa de Copan, Honduras, Peter Koutný

Holaaaaa amigos,

pár info pre tých, ktorí sledujete naše putovanie po Strednej Amerike: krátky súhrn ako sme sa mali dnes ))

- špičkové bufetové raňajky v Rio Dulce

- krátky presun do Quirigua, obrovské kamenné stely /UNESCO/, tá Eckova až 60 ton /ešte sme stále v Guatemale/

- hranice Hondurasu /plynulý presun/, a f a n t a s t i c k ý Copan /UNESCO/, moja NAJoblúbenejšia pamiatka fascinujúcej majskej ríše, pohľad na prenádherné stely zobrazujúce najmä panovníka so srandovným menom Osemnásť Králik, Dymovej Mušle a Dymovej Opice, dobrý obed v Copane a zopár podarených pohľadníc…

- príchod do Santa Rosa de Copan, koloniálne mestečko, super hotel, super bary, slimačia polievka prinesená neslimačím tempom sympatickým stafom. Buenas noches amigos, zajtra nás čaká El Salvador!

………………………………………………………………………………………………………………………………….

07. novembra 2011, Livingstone, Guatemala, Peter Koutný

Good morning!

Prvý aj posledný krát nás privítali po anglicky na stredoamerickom území prísne sa tváriaci colník na hranici Guatemala – Belize. Prechod bol ale plynulý, na belizskej strane nás už čakal kamarát, nasadli sme do mikrobusu a peknou, upravenou krajinou zaliatou slnkom sme sa vydali za ďalším poznávaním. Cestou sme ešte skočili na okružnú jazdu hlavným mestom Belmopanom, dali si super obed s belizskými štiplavinami a za trišvrte hodiny na to sme sa ocitli v absolútne odlišnom svete, ktorý v Strednej Amerike nemá obdoby. Zrazu zmizli typickí Indiáni a my sme sa ocitli v Karibiku. Zvláštna angličtina, mnoho rastamanov a karibská, jedinečná architektúra mesta Belize City. Prešli sme celým mestom, od rybieho trhu až po noblesné štvrte. Na večeru sme išli peši do výbornej reštaurácie a príjemná pobrežná briza nás uspávala v koloniálnom hoteli priamo pri Karibiku. Dnes sme nasadli na lietadla (to som sa nepomýlil, kvôli našej pätnásťčlennej skupine belizske aerolinky zaradili dve lietadla a tak jedna 8 členná skupina si hovela v jednom 14miestnom lietadle a druhá, samozrejme 7 členná, v druhom). Bol to super zážitok, osobne som trochu kecal do pilotovania priamo kapitánovi, keďže som sedel hneď vedľa neho. Prílet do Punta Gorda, tam už kamarát Rigo, dva člny, garifunský Livingston, opäť vstupná pečiatka do Guatemaly, Národný Park Rio Dulce, super obed, termálne pramene, množstvo indiánskych domov popri rieke a kopec vtáčej fauny. Super deň, zajtra Honduras!!! Hasta pronto!

………………………………………………………………………………………………………………………………….

06.novembra 2011, Peten, Guatemala, Peter Koutný

Bienvenidos en Flores, Peten, Corazon del Mundo Maya. “Vitajte vo Flores, v Petene, v srdci majského sveta“. Takto nás privítala letuška spoločnosti TACA keď sme dnes ráno dosadli s naším lietadlom v guatemalskej nížine, departamente Peten. Na tento deň sme sa všetci veľmi tešili, pretože nás čakal jeden z vrcholov nášho zájazdu krížom cez CELÚ Strednú Ameriku – fantastický archeologický komplex majského sveta – TIKAL. Pristáli sme ráno, v hoteli nás privítali jahodovým welcome drinkom, dali si hodinu na raňajky /na náš bohatý bufetový stôl v 4* hoteli sme menej času mať nemohli/, hotelový bazén sme nechali tak a frčali na Tikal. Tikal je pamiatka, ktorá vyžaduje niekoľkohodinový podrobný prieskum a výklad, a my sme si vychutnali všetko! Od komplexu Pyramides gemelos, cez “Siete templos” a Hlavné námestie, neskôr sa vydriapali na najvyššiu pyramídu č. IV, objavili obrovskú tarantulu, nechali sa obkolesiť milými zvieratkami nosáľmi a viacerí odvážlivci od nás potvrdili, že termiti chutia výborne…. Ehm, no… dali sme si ako predjedlo termitov…

Teraz sedíme pri bazéne, popíjame drinky /a samozrejme aj najlepší rum na svete, guatemalskú Zacapu Centenario/ a tešíme sa na zajtrajší deň, keď vstúpime do Belize!!!

………………………………………………………………………………………………………………………………….

04. novembra 2011, Santiago Atitlan, Guatemala, Peter Koutný

Buenos dias amigos!!!  dnes sme mali krásny, slnečný deň na jazere Atitlan, jednoznačne najkrajšie jazero v Strednej Amerike, ktoré vzniklo zrútením sopky… Po superraňajkách, ktoré nám na miestnych tuk-tukoch priniesli miestne ženičky v krojoch z Panajachelu sme sadli k môjmu kamarátovi Freddymu na loď a hor sa na návštevu typických dediniek ležiacich na brehoch legendárneho jazera. Rýchlo a po poriadku: V San Juan la Laguna sme sa podozvedali o tradičných tkaninách miestnych ľudí, predovšetkým Tzutuhilov, v San Pedro la Laguna, dedinke len 5 minút plavby ďalej sme si dali v ý b o r n ú , stopercentne organickú kávu, ktorú miestni pestujú pár sto metrov nad kaviarničkou na svahoch sopky San Pedro, /aj naši kávoznalci uznanlivo krútili hlavou a zopár balíčkov domov kúpili/ no a najväčšia pecka bola návšteva domu v mestečku Santiago Atitlan, v ktorom momentálne sídli miestne božstvo guatemalských horalov, ku ktorému sa klaňajú miestni obyvatelia od dôb conquistadorov a to k tzv. Maximonovi; ako také božstvo vyzerá… pripájam aktuálnu fotečku. Dnes sme este stihli navštíviť hlavné námastie v hlavnom meste a potom hajde do najlepšej zóny na ubytovanie, do Zóny č. 10. Tešíme sa na super večeru v mojej obľúbenej reštaurácii Kacao a zajtra opúšťame Vysočinu a mierime smer prales, srdce Mayov, famózny Tikal!!! Hasta pronto!

………………………………………………………………………………………………………………………………….

02. novembra 2011, Antigua, Guatemala, Peter Koutný

Muy buenos dias de Guatemala! Náš zájazd cez celú Strednú Ameriku začal návštevou v jednom z najkrajších stredoamerických miest, koloniálnej Antigue… Vzhľadom na sviatok dia de los muertos, mali sme možnosť vidieť viacero špecifík vyplývajúce z tohto sviatku. Okrem iného gastronómia ponúkala špecialitky pripravované len v tento deň, takže naše hladné žalúdky sa potešili trochu zvláštnej kombinácii zeleniny a mäsa, miestnych klobások a jaterníc, všetko pod názvom FIAMBRE. Kedže program sa snažíme vždy vylepšiť a obohatiť, dali sme tzv “tour de los pueblos” čo je fascinujúca túra mimo Antigua po okolitých dedinkách a pueblos, ktorá sa venuje najmä koloniálnej histórii a tak sa naši turisti podozvedali, kde bolo založené prvé hlavné mesto, kde bola založená prvá katedrála na území Guatemaly /ano… na priloženej fotke je to ona, rok 1536/ a prečo sa hlavné mesto po smutnej prírodnej udalosti presťahovalo po 233 rokoch do Guatemala City. Dosť histórie, dnes si dáme pokojnejší relax, dobrý obed a smerujeme na západ k najkrajšiemu stredoamerickému jazeru, legendárnemu Atitlanu. Tešte sa na ďalšie spravy!! Z Antigua Pedro

………………………………………………………………………………………………………………………………….

01. novembra 2011, Puno, Peru, Dušan Thurzo

Už piaty deň úspešne napredujeme. Po krátkej prehliadke Limy sme sa hneď prvý deň presunuli do Pisca, kde sme prenocovali . V noci z piatka na sobotu zatriasli hotelom dve vlny zemetrasenia, ktoré som ja osobne považoval za prehnaný hluk z miestnej diskotéky. Až nasledujúce ráno ma z omylu vyviedli domorodci. Ráno sme vyrazili loďou k polostrovu Paracas so známym skalným geoglyfom, tzv. kandelabrom a navštívili sme kolónie uškatcov a morských vtákov na mieste s najcennejšími vtáčími exkrementami na svete. Práve prebiehal systematicky zber vtáčieho guana. Hneď po vynikajúcom obede pozostávajúcom z morských potvor a rýb sme sa presunuli autobusom do Nazky kde 16 odvážlivcov absolvovalo let nad známymi obrazcami. Ešte pred odchodom do Arequipy sme nazreli do tvárí múmií na pohrebisku Chauchilla, kde sme opäť mali možnosť zhodnotiť kvalitu a dobrú zachovalosť predovšetkým ľudských pozostatkov a textílií pochádzajúcich z 12.-13. storočia nášho letopočtu. Nasledujúce dva dni sme strávili v Arequipe, jednom z najkrajších peruánskych miest, s nádhernou sakrálnou architektúrou. Včera večer sme dorazili do Puna, odkiaľ sme ráno vyrazili loďou po hladine jazera Titikaka na plávajúce ostrovy Uros a ostrov Taquile, ktorého špecifikom je to, že všetci miestni muži sa venujú dosť nemužskej práci, a to štrikovaniu. Zajtra skoro ráno nás čaká ďalší presun…

………………………………………………………………………………………………………………………………….

31. októbra 2011, Peking, Čína, Juraj Uvira

Zdravíme z Číny, naša skupina už sedí v lietadle, program sme mali naplnený do poslednej minúty každý deň a tak sme ani nemali čas prihovoriť sa Vám. Náš zájazd do Číny je veľmi dobrým príkladom toho, že s nami môže cestovať luxusne naozaj každý. 5 hviezdičkové hotely v Pekingu a Xi’Ane, 4 hviezdičkový v Šanghaji, ale to nie je všetko, vždy sú umiestnené nie v širšom, ale naozaj v úplnom centre mesta a je to hrejivý pocit, keď sa náhodou stretávame so skupinami iných cestoviek a klienti si medzi sebou vymieňajú informácie, vedieť že naši klienti majú vždy o niečo naviac. Zakázané mesto, Čínsky múr, jedny z najrýchlejších železníc sveta, prvá trieda lôžko vo vlaku, plavba po nočnom Šanghaji, plavba po čínskych Benátkach v Suzhou (na obrázku), výhľad zo svetového finančného centra z výšky 492 metrov, Terakotová armáda, skvelé masáže a samozrejme množstvo iných zážitkov zostanú v každom z nás už navždy…

………………………………………………………………………………………………………………………………….

28. október 2011, Agra, India, Zuzana Knezlová

Včera v Orchhe pokračovali slávnosti, tentokrát zasvätené inkarnácii boha Višnu – Krišnovi. Kravy boli pomaľované, ľudia v rukách niesli stohy pávích pier, všade v uliciach predavači ponúkali sladkosti a hrala hudba. Putovné tanečné skupiny divoko predvádzali svoje umenie nielen vonku, ale aj v nami navštívenom chráme boha Krišnu.

Dnes už v Agre lovíme fotoaparátmi mohutné mogulské stavby pretkané detailnými drahokamovými intarziami. Videli sme Červenú pevnosť a hrobku Itmad-ud-Daulah, zvanú aj „Bejby Tádž.“ Zajtra ráno privítame východ slnka na Tádž Mahále, už sa nevieme dočkať!

………………………………………………………………………………………………………………………………….

26. október 2011, Varanasi, India, Zuzana Knezlová

Východ slnka na Gange. Hinduisti sa prišli omočiť do rieky a rituálne tak zmyť svoje hriechy – muži a deti nahí, ženy odeté v sárí. Na brehu cvičia jógu, perú prádlo, modlia sa aj meditujú. Brahmovia rituálmi vítajú nový deň. Smutný pohľad na mŕtve dievčatko v rieke, ale tak asi to chcel boh Šíva…

Prelietame do Khajuraho, aby sme videli miesto inšpirujúce Kámasútru. Komplex hinduistických chrámov je zdobený lascívnymi a perverznými soškami (a to dosť detailnými), o ktorých radšej pomlčíme Treba vidieť na vlastné oči!

Nadišiel večer Diwali, všetci si navzájom dávajú sošky bohov Ganéšu a Laxmi pre šťastie a bohatstvo. My sme ho oslávili prskavkami a extra špeciál ohňometmi, šľahajúcimi do oblohy tisíce iskier. Večer sme zavŕšili lážo plážo pri bazéne.

………………………………………………………………………………………………………………………………….

25. október 2011, Varanasi, India, Zuzana Knezlová

Naša skupina je v Indii druhý deň, no zážitkov máme na tony! Ovalila nás kultúrnym šokom, pestré farby ženských sárí kontrastujú s drsnými chudobnými ulicami. V Dillí sme si pozreli Indickú bránu, prezidentský palác Rashtrapati Bhavan, navštívili sme Ghándího pamätník Raj Ghat aj nádhernú pamiatku UNESCO – vyše 72 metrov vysoký minaret Qutub Minar. No najsilnejší zážitok prvých dní nás ešte len čakal.

India sa pripravuje na najväčšiu hinduistickú oslavu Diwali – sviatok svetla sprevádzaný ohňostrojmi, tancami a zábavou. Každý hindu ho túži stráviť doma so svojimi blízkimi, vlaky sú preplnené na prasknutie domov sa náhliacimi Indami. Tí v kombinácii s lokálnym rumom nám zabezpečili zábavu v nočnom lehátkovom vlaku cestou do Varanasi. Na stovky Indov spiacich po chodbách vagónov tak ľahko nezabudneme!

A dnes už si razíme cestu rikšami pomedzi autá, kravy, motorky… Na slávnych schodoch rieky čakajú zástupy veriacich, aby sa pomodlili pri západe slnka k matke Gange. No niektorí čakajú na svoje posledné vydýchnutie, aby mohli byť spopolnení práve na kremačných gátoch vo Varanasi. Loďka nás prináša k miestu, kde práve spopolňujú 11 zosnulých, ďalší čakajú na márach. Náš indický kamarát zaspieva modlitbu za naše zdravie a blahobyt a posielame na vodu plávať sviečky s lupeňmi kvetov. Z loďky v tichosti sledujeme magický rituál ukončenia dňa na Gange plný spevu a ohňa. Dá sa vôbec za dva dni zažiť niečo viac?

………………………………………………………………………………………………………………………………….

21.október 2011, Chichén Itza, Mexiko, Samuel “Samy” Kováč

 Pri pohľade na majestátny Kukulkanov chrám sme pochopili, prečo je Chichen Itza jedným z novodobých siedmych divov sveta. Je vôbec možne že Mayovia nepoznali ťažné zvieratá, koleso ani kovové nástroje? Ich astronomické vedomosti sú rovnako udivujúce ako krásna architektúra stáročia starých stavieb.

Mexický úsek našej cesty sa blíži ku koncu a len ťažko sa dá predstaviť lepší záver ako kúpanie na krásnych plážach v Karibiku. Tí odvážnejší išli šnorchlovať na jeden z najväčších koralových útesov na svete. My ostatní sme pod kokosovými palmami vychutnávali výborne miešané drinky. Mexiko nesklamalo. Aké prekvapenia ma pre nás pripravené Belize a Guatemala?

………………………………………………………………………………………………………………………………….

1.október 2011, Samarkand, Uzbekistan, Tomáš Kubuš

Videli sme neskutočnú krásu Chivy, zažili starobylé stavby a uličky Buchary, takže nie je ťažké uhádnuť čo si na nás Uzbekistan pripravil tentokrát. Privítanie sme zažili viac než netradičné, pretože nás pri slávnom mauzóleu Gur Emir, kde je pochovaný obávaný vládca Timur Veľký, privítali malé dažďové kvapky. Po chvíli sa rozptýlili a my sme sa započúvali do príbehov veľkého Timura a potom mu vzdali hold v jeho prezdobenej hrobke. Námestie Registan patrí k najfotogenickejším miestam Uzbekistanu a medzi jeho fantastickými medresami sme strávili pár desiatok minút. Mongoli toto miesto svojho času vytopili a preto získali svoj názov Registan, čiže „pieskové miesto“. Naučili sme sa rozlišovať medresy podľa mien a storočí. Schválne nás doma vyskúšajte! Pozreli sme manželku Timura Bibi Chanum v jej hrobke, ale aj monumentálnej mešite nesúce jej meno. Niektorí z nás dookola obišli obrovský kamenný stojan na Korán. Podľa miestnych to prináša šťastie, tak musíme počkať či to naozaj funguje. Ale svojim spôsobom áno, pretože sme na mieste, kadiaľ kráčala história a vidíme veci o ktorých sme len snívali. Ďalším fantastickým miestom je Shah-i-Zinde. Miesto „žijúceho kráľa“ ako by sa dalo jej miesto preložiť v sebe skrýva dvadsiatku fantasticky zdobených hrobiek patriacich Timurovým sestrám a iným významným osobnostiam. Oči pozerajú, ale myseľ nechápe ako sa môže v Samarkande skrývať tak krásne miesto. Západ slnka sme strávili na vŕšku za mestom, kde mal geniálny Ulugbek svoje observatórium už v 15.storočí. Večer sme strávili pri šašlíku prevoňanom dreveným uhlím a neskutočne sladučkými melónmi. Na svete nenájdete chutnejšie a sladšie melóny ako tie v Uzbekistane.

Ráno sme sa zašli pozrieť do mesta Šachrisabz. Aj ono sa spája s menom Timura Veľkého. Kým v Samarkande vládol a spravil si z neho svoje sídelné mesto, bol to práve Šachrisabz, kde Timur prvý krát uvidel zem, ktorej bol predurčený vládnuť. Veľa cestoviek ho ignoruje, no bez neho by sme nemali ucelený obraz o krajine a okrem toho sme si jeho návštevou skompletizovali všetky uzbecké pamiatky UNESCO. Prešli sme sa monumentálnou bránou bývalého paláca Ak Saray a dokonca sme si vyšliapali stovku schodov na jeho vrchol odkiaľ sme sledovali celé mesto. Nevynechali sme ani hrobku obľúbeného Timurovho syna Dženagira a v podzemí našli kamenný sarkofág, ktorý si Timur nechal pripraviť pre seba. História však chcela, aby ostal pochovaný v samarkandskom Gur Emire. Vrátili sme sa do Samarkandu k námestiu Registan a nakupujeme posledné suveníry…

 ………………………………………………………………………………………………………………………………….

28.september 2011, Buchara, Uzbekistan, Tomáš Kubuš

Z rozprávky do rozprávky. Tak sa voľakedy volala detská hra, no tu v Uzbekistane ju hrá každý kto sa tu ocitne. Spomienky na Chivu sú ešte plné farieb a vôní a naša myseľ sa už zapĺňa novými obrázkami a príbehmi. Ešte včera sme z okna nášho mikrobusu sledovali nehostinnú krajinu púšte Kyzylkum a dnes sme prírodné krásny vymenili za monumenty postavené ľudskými rukami.

V uličkách starého mesta sme našli symbol mesta Čár Minár, ktorý slúžil ako monumentálny vstup do medresy. Dokonca sa nám podarilo vystúpiť až na strechu odkiaľ sme pozorovali okolie. Buchara je synonymom Hodvábnej cesty a kedysi ho zdobili stovky jazierok, dvadsiatka kúpeľov, desiatky mešít, medries, malých aj veľkých bazárov a tisíce obchodníkov. Svoj šarm si zachovala aj dnes po toľkých rokoch a hneď v uličkách sme uvideli ako sa obchod hlboko vpísal do duše miestnych ľudí. Ručné výrobky zaplavili miestne bazáre a my sme nestihli pozerať okolo seba.

Batohy a kufre sa plnia prvými suvenírami, tak sa máte doma určite na čo tešiť. Rozpovedali sme si legendy o najvyššom minarete mesta a prešli sa nádvorím mešity, kde mal Džingischán pri svojom vpáde ustajnené kone. Nakukli sme do medresy, ktorá bola počas sovietskej ríše najvýznamnejšou mešitou strednej Ázie, aby sme sa odtiaľ stratili v prítmí bazára. Zostúpili sme do najstaršej mešity mesta Magoki Attari a hľadali v nej zbytky zoroastriánskeho chrámu, ktorý tu stál už dávno pred tým, než sem Arabi v 8.storočí zaviedli islam.

Obed sme si prišli vychutnať na námestie Lajbi Chauz priamo pri známe jazierko obklopené medresami, sochou Hodžu Nasreddina ale aj takmer 600 ročnými stromami morušovníka. Večer sa sem ešte určite vrátime, pretože atmosféra tohto miesta vtiahne každého. Po chutnom obede sme objavovali zákutia hrobky Ismajla Somoniho, ktorý sa stal významným vládcom prvej dynastie po odchode Arabov a pre seba a svojho otca vybudoval monumentálnu tehlovú hrobku. Nevynechali sme ani Jóbov prameň, kde podľa miestnej legendy udrel Jób palicou o zem a vytryskol prameň. Až po absolvovaní celého mesta sme vyliezli hore na Citadelu a z vyhliadky sledovali známe stavby.

Videli sme miestnosť, kde prebiehali korunovácie, popravy a nevynechali sme ani väzenie nechvalne známe ako „diera plná chrobákov“. Človek sa odtiaľ dostal v dvoch prípadoch. Ak zomrel priamo v nej, alebo ak ho viedli na popravisko. Nám sa našťastie podarilo utiecť a tak sa večer niektorí z nás chystajú na predstavenie uzbeckého folklóru priamo v historickej medrese neďaleko hotela, ktorý je priamo na námestí Lajbi Chauz. Naša poloha ani nemôže byť lepšia! Tipnite si, kde budeme zajtra…..Samarkand!!!

………………………………………………………………………………………………………………………………….

26.september 2011, Chiva, Uzbekistan, Tomáš Kubuš

Skúsili ste si niekedy zatvoriť oči a preniesť sa do orientálnej rozprávky, kde sa v každej uličke odohrával iný príbeh? My sme sa v jednej ocitli, avšak oči sme nechali otvorené, aby sme videli, že to čo je okolo nás je naozaj skutočné. Chiva! Ocitli sme sa na západe krajiny v oblasti zvanej Chorezm, ktorá svojho času patrila k najvýznamnejším centrám Strednej Ázie. Nebyť krvilačného Džingischána, možno by ňou ostala dodnes, ale ani starobylé stavby ani ľudia nedokázali odolať náladám mongolského vodcu.

Chiva, kde sme strávili deň aj noc však stojí dodnes a krása jej monumentov vyráža dych ak na ňu nie je človek pripravený. Pred nami sa zjavili hradby, nedostavaný minaret Kalta Minor plný farebných kachličiek, objavili sme staručké hrobky miestnych svätcov a navštívili hrobku Pahlavona Mahmúda kam si chodia miestni pre radu a osvieženie z posvätného prameňa. Ak človek kráča Chivou, nekráča súčasnosťou, ale dávnou minulosťou. Hrobky, medresy, mešity, vysoké, štíhle minarety ho vtiahnú do tohto sveta bez toho, aby sa vopred spýtali. Všetko navôkol je nové a exotické. Vyskúšali sme si obrovské baranice, ktoré nosia domáci počas chladných zimných mesiacov, ale nepohrdli sme ani miestnymi tubatejkami pre ženy či mužov, pozreli sme sa ako vzniká hodváb zo snehobielych kokónov, navštívili miestnych rezbárov, tkáčov a sledovali dávno zabudnuté remeslá. V tomto svete, však stále žijú. Na obed sme sa zastavili v budove zo 17.storočia a ochutnávali miestne špeciality ako šurpa či langma.

V paláce Tosh Hovli sme dokonca prišli k natáčaniu hudobného klipu miestnej televízie a tak sme sledovali tradičné uzbecké tance, spev a hudbu pri súkromnom koncerte. Sem tam sa kamera otočila aj na nás, tak nás skúste o pár mesiacov pohľadať v uzbeckej hitparáde Vyliezli sme si ešte na panoramatickú vyhliadku odkiaľ sme mali celú Chivu ako na dlani a niektorí z nás vyšliapali aj desiatky schodov na vrchol minaretu Islam Hodža. Málokto, kto sa v Chive ocitol na ňu niekedy zabudne…

………………………………………………………………………………………………………………………………….

21.september. 2011, New Delhi, India, Zuzka Knezlová

Po ceste z Ružového mesta do Dilí sme si odskočili do mestečka Amber, ktoré kedysi vládlo z kopcov celému Radžastánu. Od rybníka pretkáva úpätie malebná sieť mestských hradieb z červeného a žltého pieskovca. Na vrchu tróni zvonka solídna a nedobytná, no zvnútra zdobná a spletitá pevnosť v hinduisticko – islámskom štýle z konca 16. storočia. Mysleli sme si, že po mesiaci cestovania nás už máločo osloví, a pevnosť Amber to rozhodne dala. Teraz už sme v Dilí, zajtra posledné objavovania indickej kultúry prostredníctvom Qutb Minar, síkhskej Gurudwary, Gándhího miesta odpočinku, prezidentského paláca, Lotosového chrámu či Indickej brány.

Už sa aj tešíme domov, no ešte dlho budeme vstrebávať všetko, čo sme za tie 4 týždne stretli a zažili… Neprestávame cestovať, pretože cestovanie nás baví a svet je veľký a pestrý. K tomu nám Victory Travel pomáhaj

………………………………………………………………………………………………………………………………….

20.september 2011 Jaipur, India, Zuzka Knezlová

V Agre aj Jaipure sme si poctivo rozdelili mogulské mená a radžastánske tituly, takže momentálne cestujeme v zostave: panovník Akbar s princeznou Jodhbai a dvomi ďalšími manželkami, MahaLáďa s Maharani a dvorný pisár Dušan zaznamenáva všetky naše neobyčajné dobyvačné cesty.

Utorok. Ružové mesto, ako je Jaipur volaný, nás víta ťavami a slonmi. Všetko nám ide ako indické kurča na masle, aj počasie nám ustupuje – prší len vtedy, keď sa prepravujeme, akonáhle vystúpime, dážď ustane. Neskutočné.

Náš džaipurský hotelík – palác je prekrásny, na nádvorí si dávame divoké tance s koňom na privítanie Maharadžu za zvukov ťahavého tabla a bubnov a vychutnávame si jemne perverzné radžastánske bábkové divadielko. Videli sme zdobný mestský palác maharádžu, na 2 sekundy presné najväčšie slnečné hodiny obzervatória, palác vetrov Hawa Mahal s čipkovanými okienkami pre maharani i konkubíny. Dusný deň sme zakončili lahodným indickým rumom a bollywoodskymi pesničkami na nádvorí a pri bazéne. Každý deň sa vykrmujeme pikantnými indickými chuťami na tisíc spôsobov. Konštatujeme, že spomedzi krajín našej dlhej výpravy je práve indická kuchyňa tá najlepšia. Mňam!

………………………………………………………………………………………………………………………………….

21.september 2011, Fez, Maroko, Tomáš Kubuš

Pred malou chvíľkou sme sa vrátili po celodennej návšteve kráľovského Fezu. To mesto má dušu, ktorá nenechá nikoho chladným. Predtým ako sme sa vôbec ponorili do obrovskej starej mediny, kde sa križuje neuveriteľných 9000 uličiek sme si ju prehliadli so zatajeným dychom z panoramatickej vyhliadky. Tu zhora pôsobí ako oáza pokoja, ale akonáhle sa ocitneme v jej uličkách, realita sa zmení. Stredovek. To je azda najvýstižnejším slovom akým sa dá medina Fes el-Báli opísať. Plne naložené zvieratá, potulní muzikanti, predavači, malé obchodíky stratené v prítmí uličiek, vône, zápachy, ovocie, zelenia, hrdzavé háky s čerstvým mäsom, koláčiky plnené mandľami, mätový čaj. Z každej strany na nás útočili nové a nové veci, ktoré sme takmer nestíhali nasávať. Vyliezli sme na vyhliadku z ktorej sme sledovali každodenný chlebík farbiarov koží a spravili si obrázky aké sa nájdu vo všetkých knihách o Maroku a Feze. Na vlastné oči sme videli ako vznikajú preslávené výšivky, koberce, hodvábne šatky, fezská keramika, bavlnené aj kožené výrobky. Batožinu máme plnú suvenírov, tak dúfame, že nebudeme na letisku platiť za nadváhu. Doma sa máte na čo tešiť! Všetko tak, ako to poznali generácie pred nimi. Takmer všetko čo sa tu vyrába sa vyrába ručne. Nesledovali sme len život ľudí, ale objavili aj skvosty utopené v stredovekých uličkách. Prešli sme sa nádvorím slávnych koránových škôl, pozreli sme si hrobku zakladateľa mesta Idrissa II., stáli sme pred vstupom do najstaršej univerzity sveta Kairouan založenej v roku 859. Povedali by ste, že Fez mal univerzitu skôr ako slávny Oxford či Cambridge? Na obed sme niektorí ochutnali pastillu, preslávenú pochúťku z holubičieho mäsa, tenučkých cestovinových plátkov, škorice a mandlí. Jej chuť bude ešte dlho doznievať a navždy sa spájať s Fezom. Deň vo Feze ubehne rýchlejšie ako kdekoľvek inde, pretože sa okolo nás stále niečo deje. Čas však rýchlo beží a na nás už ráno čaká rímsky Volubilis, kráľovský Meknés a snehobiely Tetouán…

………………………………………………………………………………………………………………………………….

19.september 2011 Agra, India, Zuzka Knezlová

V nedeľu sme obdivovali ako prvý toľko očakávaný Taj Mahal s pestrofarebnými, dokonale vybrúsenými drahokamami vsadenými v chladivom bielom mramore – dvadsaťtisíc robotníkov sa ozaj nenadrelo zbytočne. Väčšina z nás uznala, že maharani Mumtaz si po štrnástich pôrodoch s tragickým koncom zaslúži večný odpočinok v tak veľkolepej hrobke. Desiatky zelených papagájov a rozprávkových veveričiek nás vyprevádzalo von. Priatelia, sme v Indii! Majestátna červená pevnosť v susedstve bola rozpálená slnkom rovnako ako mauzóleum Itmad-ud-Daullah, no nádherné perzské a islámske reliéfy, fresky a mozaiky nás vtiahli do atmosféry za čias dobyvačných mogulských kráľov, ich manželiek a stoviek konkubín. Deň bol dlhý a horúci, tak sme sa večer prevetrali na motorikšiach pozrieť, po čom túžia domáci na trhu. Masala čajík „na stojáka“, večne neutíchajúci hluk miestnej dopravy, lokálne obchodíky so všakovakými prkotinkami, chaos, lunaparkové atrakcie a’lá cukrová vata, hračky a balóny, stánky s rôznymi druhmi indického chlebíka ako naan, puri, roti, plnené parathy, papady s všelijakými zeleninkami, všadeprítomné sväté kravy, lenivé psy a veeéľa ľudí posedávajúcich po chodníkoch – toto všetko dohromady je základnou zmesou príjemného indického večera na ulici.

Pondelňajšie ráno začíname v meste duchov Fatehpur Sikri. Architektúra navrhnutá Akbarom samotným prefíkane odráža vkus jeho troch manželiek – hinduistky, moslimky aj kresťanky. Čím ďalej, tým krajšie a tešíme sa už na farebný ružový Jaipur!

………………………………………………………………………………………………………………………………….

20.september 2011, Erg Chebbi – Merzouga, Maroko, Tomáš Kubuš

Zobudili ste sa už ráno a za oknami Vám rástli nádherné pieskové duny, ktoré každým pohybom slnka menili svoju tvár? Nie? To znamená, že ste ešte s nami neboli v marockom svete zvanom Sahara. Ešte včera sme prišli do oblasti Erg Chebbi, ktorá nás vrúcne privítala zlatistými dunami. Podľa miestnej legendy tu kedysi žila veľmi bohatá rodina. Tá odmietla naliať vody a dať kúsok jedla potulnej žobráčke a tak sa im Boh pomstil a zasypal ich pieskom.

Nech je tak či onak, dnes sú zlaté duny marockým pokladom. Máloktorú časť saharskej púšte príroda takto obdarila! Džípmi sme prešli kamenistú hamadu až sme sa dostali do nášho hotela. Miestni beduíni nám na privítanie zahrali na pripravené bubny, popíjali sme silný mätový čaj, užívali si čaro momentu a vonku sa blýskalo. Vietor k nám privial tisíce pieskových zrniek a my sme vedeli, že všemocná Sahara je všade okolo nás. Večer sme sa pustili do rozvoniavajúceho tadžínu a kuskusu a zapíjali ich nekonečnými dúškami presladeného čaju. Ach, ako nám len doma bude chýbať! Oblohu prikrylo more hviezd a nám sa končil fantastický deň.

Ráno sme si pobehali po pieskových dunách, pofotili ťavy a na miestnom trhu v Erfoude si nakúpili datle aké dostávajú do daru prezidenti krajín a králi od marockého kráľa. Lepšie datle ako tie, ktoré predávajú v Erfoude na svete jednoducho nenájdete. Neveríte? Je tak ľahké sa presvedčiť, stačí ísť s nami do Maroka Za oknami nášho mikrobusu sme sledovali kopce Stredného Atlasu, hľadali cédrové lesy a napokon sme pod ich korunami narazili na niekoľko makakov. Posedeli sme si v „alpskom“ Ifrane neďaleko kamennej sochy berberského leva a pred nami sa začala vynárať silueta mesta Fez…Zajtra sa vrátime o niekoľko storočí neskôr a zažijeme atmosféru islamského stredoveku. Ostaňte naladení, naše dojmy sa tu objavia čoskoro.
Janka odkazuje, že si už splnila povinnosť a domov si odnáša niekoľko fotiek s hadom omotaným okolo krku )

………………………………………………………………………………………………………………………………….

18.september 2011, Marakéš, Maroko, Tomas Kubus

Zdravime z nesmierne pritazliveho Marakesu! Da sa vobec toto mesto opisat slovami? Jednoduche to rozhodne nie je! Vcera sme tu stravili den na aky sa nezabuda! Este rano sme pozorovali rybarov v primorskom meste Essaouira, presli sa jej prijemnymi ulicami, vyliezli na portugalsku pevnost a obed sme uz travili v Cervenej perle ako Marakes vdaka svojmu nadychu cervenej farby domaci volaju. Presli sme komnatami luxusneho palaca Bahia, obdivovali hrobky zo 16.storocia kde sa nchali pochovavat panovnici dynastie Saadovcov a napokon sa stratili v starych ulickach mediny, ochutnavali marocky caj, nakupovali koreniny, vonavu ambru a do vecera sme sa tulali na javisku zvanom Jemma el-Fna! Toto miesto nema vo svete paru! Za chvilku odchadzame do mesta Ouarzazate alebo este zbehneme na posledny matovy caj v Marakesi?
………………………………………………………………………………………………………………………………….

17.september 2011, Varanasi, India, Zuzka Knezlova

V nepálskom národnom parku Chitwan sme mali šťastia až-až. Nosorožce sme stretli trikrát, pri každej našej výprave džungľou. Krokodíly len dva razy – predsalen sa na lúke nepasú. Podarilo sa nám vidieť aj smrteľne jedovatú vretenicu zelenú, trúbiace slony a niekoľko druhov neškodných jeleňov. No cesta do Indie sa rozhodla nás obohatiť štipkou adrenalínu. Padnutá záhradka z batožinou, 8-hodinové zápchy a nakoniec ohromný lejak počas zo začiatku slnečnej jazdy rikšami. Čo sme urobili? Zaspievali si vianočné koledy, posedeli s domácimi pri lassi a masala čajíku a dali sme rituálne požehnať našu skupinu brahmami na brehu rieky Ganga, aby nám už viac nepršalo. Dnes sa zdá, že to zafungovalo! Ganga je síce vyliata, večný oheň však horí naďalej rovnako ako v nás. Zážitky sú nezabudnuteľné, pozrite si fotky. Dnes nás čaka buddhistický Sarnath a hor sa vlakom do najkrajšieho paláca lásky Taj Mahal!

Namaste! Zdraví spolok hennou pomaľovaných žien a maharadžov.

ps: ďakujeme za foto Bei, Vincovi a Božke

………………………………………………………………………………………………………………………………….

13.september 2011, Národný park Chitwan, Nepal, Zuzka Knezlová

Zdá sa, že kadiaľ chodíme, tade nám šťastie praje. Helča, Vinco aj obaja Dušanovia mali po príchode z výhliadkového letu na Himaláje široké úsmevy na tvári. Počasie sa vydarilo a ani Buddha Air nesklamali, fotky Everestu a spol. im môžeme akurát tak závidieť. Včera sa nám znova ukázala 6-ročná kultovne uctievaná panna bohyňa počas svojich osláv.

Veď sme sa aj načakali! Mýtické bábkové postavy, asi 50 vojakov Ghurka, 100 duchovných a 500 policajtov ju vyzývalo do ulíc dobré štyri hodiny. Keď o pár rokov dostane prvé „mesiačiky,“ odíde do dôchodku a na jej miesto nastúpi nová. Tá, ktorá sa spomedzi dvanástich 5-ročných dievčatiek nezľakne 108 odseknutých buvolích hláv v temných priestoroch chrámu plného krvi. Nie je ľahké byť živou panenskou bohyňou…

Po poslednej noci v rušnom Kathmandu sme sa presunuli do džungle národného parku Chitwan k rieke Rapti. Domáci nás upozornili, že podľa posledných skúseností bohužiaľ možno neuvidíme žiadne divoké zvery, za ktorými sme sem merali cestu… No nič, tak sme sa aspoň prešli miestnym živým skanzenom, kde kmene Tharu z Toraiskej nížiny ešte stále žijú v tradičných rákosových domoch. Steny si zvonka omietajú masou z hliny, kravských lajen a trávy na odpudenie 55 druhov plazov a nespočetne veľa druhov hmyzu. Naozaj veľmi pôvabné. Fakt. Náš džungliar Rám zrazu dostal intuitívny nápad. Že poďme sa ešte teraz podvečer prejsť do džungle. Tak ideme, vravíme si základné pravidlá a ešte že „pśt-psśśt“ a Rám stále pridáva do kroku, skoro až trieli pralesom. Prekračujeme sloní megatrus a vychádzame na otvorenú trávnatú planinu. Rám ukazuje na rieku a mne sa otvárajú ústa. Kúpu sa tam dva nosorožce, otec so synom! Pozorujeme, fotíme, šuškáme, tešíme sa a po ceste späť ešte zazrieme hlavu krokodíla spod hladiny. Na dnes večer omnoho viac ako sme vôbec čakali. Tak zajtra sa tras, bengálsky tiger! A teraz má Dušan V. zhučať svojim barytónom že Viktorýýý! Lebo bez neho to nie je ono. Týmto zdravíme jeho, Gabiku aj Michala. Ahojte!

Dobrú noc aj na Slovensko praje Zus a spolok Victory džungliarov.

………………………………………………………………………………………………………………………………….

9. – 12.september. 2011, Kathmandu, Nepal, Zuzka Knezlová

Ráno vcelku promptne v priebehu dvoch hodín prechádzame hranice Číny s Nepálom. Dovidenia kvalitné čínske cesty, dovidenia majestátny duchovný Tibet, namasté Nepál! Prichádza Ázia akú milujeme – horko, vlhko, špina, bordel, šesť a viacnohé potvory, prípadné hnačky, no najmä krásni a milí ľudkovia! Rýchly kľukatý zostup do údolia Kathmandu: ideme najmä po strede cesty a protiidúci nemajú šancu, čím častejšie trúbime tým bezpečnejšie, samozrejme s otvorenými dverami – aby sme videli, že od priepasti máme ešte dobrých 5 centimetrov a všetko je v poriadku. Pri pohľade na chabé zábradlie deliace nás od rokliny si radšej ani nepredstavujeme, prečo je miestami celkom preliačené či povytŕhané…

Scenéria je nádherná. Klišé, ale príroda je vskutku mocná čarodejka. Pomedzi opar sa nám odhaľujú prúdy vodopádov, za každou zákrutou prekvapenie. Niektorí z nás tvrdia, že toto je najkrajší výhľad, aký sa nám kedy naskytol! Krajší ako bájna Cesta smrti z La Paz do Coroica. Zastavujeme pod vodopádom, lacná autoumývačka. Chudoba Nepálu sa nám začína ozývať – spolu s naším autobusom sa takto umývajú desiatky domácich. Luxus kúpania sa v pitnej vode tu pôsobí absurdne. Prísun pitnej vody do domácnosti pre Nepálcov znamená 1,5 hodiny raz za štyri dni, zatiaľ čo my si ju nechávame doma v Európe „odtiecť“, kým bude dostatočne studená…

Kathmandu a štvrť Thamel, milióny obchodíkov, reštaurácií a barov. Na oslavu zdolania Tibetu vešiame tričko do známeho horolezeckého baru Tom&Jerry a vychutnávame pivo Everest. Námestie palácov Durbar. Malá 6-ročná Kumari – živá bohyňa je vonku na ulici, chystá sa na svoju týždennú slávnosť a v nedeľu ju príde pozrieť sám prezident Nepálu.. Máme ju v hľadáčiku fotoaparátov – podarilo sa nám čo ešte málokomu! Prechádzame si aj preslávenú stúpu Bouddhanath skrývajúcu jeden zo štyroch Buddhových zubov. Na kremačných ghátoch Pashupatinathu sme svedkami asi desiatich kremácií, stále prinášajú nových mŕtvych za srdcervúceho náreku manželiek… Ostali sme potichu s úctou sledovať ceremóniu kremácie. Do hospicu vniesli chorého na bambusových márach, asi to už má zrátané… Dnes ešte stíhame Opičí chrám a večer sa necháme uniesť spletitými uličkami Thamelu.

Ďalší deň si dávame pešiu túru cez kopce a dediny na výhliadku Nagharkot. Po nepálskom obede nás čaká prehliadka prekrásneho stredovekého mesta Bhaktapur s nekonečnom hinduistických chrámov zasvätených bohovi Shivovi s falickými soškami vnútri ako aj bohyni Kali, ktorej každý utorok a sobotu obetujú zvieraciu krv. Steny vonkajších oltárov sú ešte zo včera tmavočervené. Večer nám na dvorku hrajú tradiční horskí hudobníci, podaktorí sa rozplývajú ich tónmi, iní zas nad chuťou nepálskeho rumu J

Teraz sa už tešíme na nepálsku džungľu a safari! Dovidenia z Indie!

………………………………………………………………………………………………………………………………….

8.september 2011, Shigatse – Zhangmu, Tibet, Čína, Zuzka Knezlová

Dnes nás čakajú ešte zo tri priesmyky Tso-La (4900m), Gatso-La (5248m) a Thong-La (5050m). Vyšiel nám parádny slnečný deň s modrou oblohou a teplým slnkom aj vďaka mantrám nášho tibetského spolucestovateľa Tseringa a jeho mamy. Zdolaním priesmykov sa dostávane na západné úpätie Tibetu. Pri zostupe z hôr nás vedú množstvá ľadovcových potokov prerastajúcich do riek a pýtame sa, čo z toho má na svedomí globálne otepľovanie, pretože ľadovce sú stále menšie a menšie ako po minulé roky.

Úchvatná cesta z Nyalaamu do Zhangmu plná najrôznejších odtieňov zelenej od žiarivých ryžových políčok cez obrie bambusové previsy až po majestátne tmavozelené araukárie. Skaly pretŕčajúce ponad cestu dobre že na nás už-už nespadnú, keď dopĺňame vodu do chladiča. V hraničnom mestečku Zhangmu plnom vysvietených červených výkladov s lacnými nepálskymi dievčatami trávime noc. Večer sa pridávame ku domácej zábave – nočný klub, tance v štýle pohraničného tibetsko-nepálskeho Bollywoodu. Tu sa mládež vie zabávať! Prezliekáreň na diskotéke súka spoza závesu množstvá pestrofarebných kostýmov a tínedžeri si navzájom na pódiu predvádzajú vtipné choreografie o vrtkavých vzťahoch medzi chlapcami a dievčatami. Napokon neodoláme a tancujeme s nimi – zabavili sa aj tí, čo na diskotéke neboli aj desiatky rokov

………………………………………………………………………………………………………………………………….

7.september 2011, Lhasa-Shigatse, Tibet, Čína, Zuzka Knezlová

Máme pred sebou asi tisíc kilometrov, dve noci a niekoľko nádherných vysokohorských priesmykov a jazier. Vezieme jednu krásnu farebnú tibetskú babinu, celú cestu sa modlí ohm mani padme hum a ponúka nás tvrdým údeným jačím syrom na cmúľanie. Čínsky autobusár je srandista, viac ako polovicu cesty naše ctené zadky trávia vo vzduchu nad sedadlami, ako „lietame“ po Diaľnici Priateľstva. Krajina je neoceniteľne prekrásna, toto si už mnohí z nás nikdy nezopakujú, preto si vrývame všetky tie výhľady zo strechy sveta do pamäte (mozgovej aj fotoaparátov). Prvý deň cesty bol v oblakoch a zime. Zastavujeme, kde len chceme uprostred diaľnice, príležitostne sa aj poguľujeme, rozdýchavame zimu a výšku, no roztápame sa z milunkých holoriťkových detičiek i kozliatok. Toaleta „ala natura“.

V najsvätejšej tibetskej buddhistickej rieke Brahmaputre stretáme jedného zosnulého plávať dolu prúdom. Dušan si podľa predsavzatia aspoň omočil nohy po kolená a my ostatní sme si osvätili dlane. Zdolávame priesmyky Kampa-La, Karo-La a Simi-La, najvyšší z nich je takmer 5000 metrov nad morom. Všade po horách sú povešané päťfarebné „veterné kone“ – modlitebné vlajky nesúce mantry do nebies, prinášajúc tak späť dobrú karmu pre nás všetkých. Teší nás a neprotestujeme! Jazero Yam Drok je úchvatne tyrkysové. Strážia ho mastify a pastieri s jakmi nás nútia robiť bizarné fotky. Tak robíme, nech je sranda…

Po ceste sa stavujeme v tradičnom príbytku z nepálenej hliny na stenách aj podlahe. Dva osamotené farmárske domčeky uprostred vysokohorských plání. V jednom z nich sú naši známi. Žijú tu tri generácie – dedko s babkou, muž a žena a dvaja synkovia. Domáci pán Dwanthan je drobný vetchý dlhovlasý bezzubý dedo závislý od ovseného a jačmenného piva, no takto zrána je ešte triezvy. Tak si dáme aj my – chutí ako burčiak bez cukru. V útlej izbietke páchnucej jačou kožušinou a ovčou vlnou popíjame s domácimi tradičný tibetský „po ča“ – slaný maslový čajík, dolievajú nám ho donekonečna… Dedo si odchrachlil v obývačke na zem, rašej vstávame a ideme posnoriť do domácej svätyne s oltárikmi a fotkami dalajlámov. Špajza je tradičná so sušeným jačím mäsom a obilným práškom „tzampa“ vo vreciach. Máme z neho riadne zalepené zuby. Taši delék, lúčime sa, deti dostali perá od Božky a Vinco ich naučil, tak kričia helóu, čáu! Do Shigatze prichádzame unavení, no napriek tomu obdivujeme sídlo Pančenlámov Tashilhunpo. Ráno ďalších 500 kilometrov… no ďakujem pekne, tujčičie!

………………………………………………………………………………………………………………………………….

4.september 2011, Lhasa, Tibet, Čína, Zuzka Knezlová

Doslova dych berúci Tibet nás po príchode obklopil slnkom zaliatymi horami. Čínska propaganda sa taktiež neskrýva – oslavné pomníky a gýčové stĺporadia ohlasujúce nedávne 60. výročie oslobodenia Tibetu kontroverzne dopĺňajú majestátnu Potalu. Pomaly sa aklimatizujeme, vychutnávame steaky z jaka, no najmä vstrebávame absolútne a všadeprítomné duchovno tibetského budhizmu.

Navštevujeme nekonečné množstvo tibetských buddhistických kláštorov, svätýň a posvätných okruhov s modlitebnými mlynčekmi, rozoznávame tisíce podôb buddhov, svätcov a ich nasledovníkov za dokola sa opakujúceho spevu a džavotu detí “Ohm mani padme h ūm.” Buď pozdravený, drahokam z lotosu!

………………………………………………………………………………………………………………………………….

3.september 2011, Xi’An, Čína, Zuzka Knezlová

Po odchode našej čínskej skupiny sme už ostali len my, výpravníci do ďaleka. Na záver tradičnej Číny sme sa vydali rýchlovlakom do susednej provincie Henan navštíviť kláštor Shaolin, miesto vzniku Kung Fu ako základu mnohých iných bojových umení Číny, Kórey i Japonska. Malí aj väčší študenti Kung Fu sa nám predviedli v plnej paráde, elastickí a silní, pokojní a rýchli zároveň. Čaká nás výškovo náročný Tibet, potrebujeme načerpať silu aj od nich – niekde inde ju zas vrátime.

…………………………………………………………………………………………………………………………………

01.august 2011, Salt Lake City, USA, Peter Koutný

Ozývam sa z nášho zájazdu NP USA + Aljaška    Zatiaľ putujeme po neuveriteľných Národnych parkoch USA. Videli sme toho neskutočne veľa, od úžasného Údolia smrti (teplotka vystúpila na 51 v tieni   cez Yosemity až po najmladší NP USA Great Sand Dunes. Navštívili sme aj Taos Pueblo, unikátny pohľad na miesto osídlené viac než tisíc rokov, no a dnes sme navštívili môj tajný typ a to NP Mesa Verde, jediné miesto ktoré je ako NP venované archeológii. Motali sme sa pomedzi úúúžasné stavby pôvodných obyvateľov Anasaziov, ktorí opustili svoje stavby dávno pred príchodom kolonistov. Zajtra pre zmenu najstarší NP USA absolútne jedinečný Yellowstone. Kto sleduje programy po USA iných cestoviek, musí uznať že my sa snažíme naším klientom ponúknuť maximum. Preto sme tento zájazd mali beznádejne vypredaný už v marci! Sledujte naše putovanie naďalej!

…………………………………………………………………………………………………………………………………

19.júl 2011, San Francisco, USA, Zdenko “Zed” Somorovský

„If you are going to San Francisco“ tak znie známa pieseň od Scotta Mckenzieho, ktorú sme si smerom k tomuto obľúbenému mestu v aute spievali. Nálada bola skvelá a ľudia sa už tešili kedy tam dorazíme. Lenže naša cesta cez slnečnú Kaliforniu prechádzala najskôr cez krásne San Diego, kde sme sa po prvýkrát okúpali v pacifickom oceáne, čo bolo pre každého jedinečným zážitkom! Atmosféra San Diega, každému z nás voňala rovnako ako večera v historickej časti mesta, kde sme ochutnali pravú mexickú kuchyňu! Jednoducho skvelá bodka za krásnym dňom. Ráno nás čakala cesta do metropolitného Los Angeles, kde sme si to hneď namierili do luxusnej štvrti Beverly Hills a zistili ako žijú celebrity, ďalej sa prechádzali po známej Rodeo street, kde sa natáčala Pretty Women a nakoniec sa prešli po známom chodníku slávy v štvrti Hollywood. Známy nápis na kopci nám samozrejme neušiel ako ani celá atmosférou nabitá ulica! Večer sme zakotvili najskôr na známej pláži Venice Beach a potom sa prešli po bulvári v Santa Monice. Obe miesta majú svoje neopakovateľné čaro, ktoré raz v živote musíte zažiť! Cieľom ďalšieho dňa bol 3 najstarší park v US – YOSEMITE, ktorý je jedinečný svojou prírodou scenériou. Tu sme vstúpili do hlbokého lesa, kde sme narazili na gigantické Sekvojovce, jedny z najstaršie žijúcich organizmov na svete, obzreli si burácajúce vodopády, padajúce z vysokých žulových skál, ale aj obrovskú horolezeckú stenu El Capitan. Opäť raz nás ohromila krása AMERICKEJ PRÍRODY. Nakoniec náš vytúžený cieľ San Francisco. Mesto dýchalo neopakovateľnou atmosférou, ktorú sme vnímali všade naokolo. Prvýkrát hneď, keď sme prechádzali cez jeho najznámejší symbol GOLDEN GATE BRIDGE, alebo, keď sme sa viezli starou električkou šikmými uličkami, či išli po stopách Al Caponeho na ostrov Alcatraz alebo ochutnali Kung Pao v najväčšom Chinatowne v USA. To všetko sme zažili vďaka jedinečnej spoznávacej ceste s Victory Travel.

………………………………………………………………………………………………………………………………….

12.júl 2011, Las Vegas, USA, Zdenko “Zed” Somorovský

Las Vegas, pre niekoho púštna ruža, pre iných mesto hriechu, v každom prípade synonymum hazardu, výstava svetového gýču a miesto, kde sa sny stávajú skutočnosťou, pravda, v rámci našich finančných možností. Pred nami sa Vegas vynorilo ako očarujúca fatamorgána púšte, opantajúca čarom neskutočného sveta. Práve do tohto neskutočného svetelného kolosu sme smerovali, aby sme tu strávili 2 dni pohody a využili príležitosti, ktoré mesto ponúka. Prešli sme sa po Stripe, pulzujúcom srdci Las Vegas Boulevardu, kde sa nachádza 18 z 25 najväčších hotelov sveta. Obzreli sme si krásnu spievajúcu fontánu pred hotelom Bellagio, pozreli úchvatnú pirátsku show pred hotelom Treasure Island, prešli sa Benátkami, odtiaľ zamierili do Paríža, cez rímske Koloseum, aby sme sa nakoniec ocitli v New Yorku. To všetko je možné jedine vo Vegas. A my všetci sme si to neskutočne užili a na každého z nás mesto zanechalo iný dojem, ale jednohlasne sme sa zhodli, že to treba vidieť, zažiť a spoznať! Najbližší smer Kalifornia, so všetkým čo k tomu patrí! Čaká nás najväčší a najnižšie položený národný park USA – Death Valley, očarujúce San Diego, odkiaľ opäť zamierime do krásneho parku Yosemite, kde nás čakajú 2500 ročné Sekvojovce. Nakoniec čerešnička na torte nášho výletu – neodolateľné San Francisco! Zdraví celá teraz už kalifornská posádka!

…………………………………………………………………………………………………………………………………..

13.júl.2011, Grand Canyon, USA,  Zdenko “Zed” Somorovský

Národné parky v USA sú neskutočne krásne! Osobne sme sa o tom presvedčili už v Yellowstone, teraz sme si to namierili do horúcich štátov Utahu a Arizony, kde bolo cieľom našej dobrodružnej výpravy, spoznať krajinný ráz západu USA. To čo sme však videli prekročilo všetky naše hranice očakávania. Každému z nás sa to navždy vrylo do pamäti! Nabažili sme sa pohľadmi na ohromujúce oblúky v národnom parku Arches, vstúpili do parku Monument Valley, známeho tiež ako Marlboroland, pretože práve tu sa zrodil obal značky cigariet Marlboro a práve tu sa natáčali známe westerny z Johnom Waynom a Clintom Eastwoodom. Park je vlastníctvom najpočetnejšieho indiánskeho kmeňa Navajov, vďaka čomu sme troška nazreli aj do ich spôsobu života. Rýchly presun naprieč krásnou krajinou nám dovolil z výšky obdivovať silu rieky Colorado, ktorá vytvorila neskutočné a neopísateľné kaňony v parku Canyonlands, postavili sme sa na kraj známeho Dead Horse Pointu, dostali sme sa na jedinečné miesto – priamo do vnútra kaňonu v parku Capitol Reef a nakoniec pomyselnou čerešničkou na torte medzi kaňonmi nebol nikto iný ako gigantický, veľkolepý a dych vyrážajúci GRAND CANYON! Neuveriteľné dielo matky prírody, kde človek s otvorenými ústami stojí a snaží sa pochopiť, ale väčšinou nechápe. Oproti tak mohutnému dielu sme sa viacerí cítili ako zrnko vo vetre. Jednoducho krásne momenty a to exkluzívne vďaka Victory Travel. Nasledujúci smer Las Vegas, tam bude košeľa rozkasaná a ruka hore!  Zdraví Zdendo a celá skupina aktuálne „las vegaských“ pohodičkárov.

……………………………………………………………………………………………………………………………..

09.07.2011, Salt Lake City, USA , Zdenko “Zed” Somorovský

Síce sme už zažili veľa nového, spomienky na Chicago ešte stále doznievajú…
„Chicagooo, Chicagooo“ známa pieseň od Frankyho Sinatru nám ešte aj dnes znie v ušiach. Konečne poznáme ten pocit, prechádzať sa týmto nádherným „veterným“ mestom. Viacerí sme sa zhodli, že práve Chicago je zatiaľ najkrajšie americké mesto, ktoré sme doteraz navštívili. Pozitívna energia sálala z každej jednej uličky, mesto jazzu, bluesu, pravého hot dogu ničím nesklamalo, hneď na prvej ulici nás privítal pouličný hudobník, hrajúci chytľavé tóny na saxofóne. No nezatancuj si na ulici, keď ti je tak príjemne. Dobre naladený sme vyrazili na prechádzku popri rieke Chicago a zaspomínali na Al Caponove zlaté časy prohibície, prešli sa známou divadelnou ulicou a obzreli si divadlo Chicago, celú atmosféru mesta dotvoril výhľad z aktuálne najvyššieho mrakodrapu USA Wiliams Toweru (bývalá Sears). Výnimočným zážitkom na vrchu veže bol skydeck, 412 m nad zemou sme stály na presklenej podlahe a cítili mravce v kostiach. Jednoducho treba skúsiť a zažiť! Druhý deň plavba loďou po rieke a spoznanie architektúry, ochutnávka jedinečnej chicagskej pizze, odpočívanie v zaujímavom Milénium parku, kde sa nachádza známa umelecká skulptúra, ľudovo nazývaná „fazuľa“, prechádzka popri jazere Michigan a nakoniec zavŕšenie dňa večerným ohňostrojom k sviatku dňa nezávislosti! Jednoducho krásna bodka za krásnym mestom. Prichádza čas spoznať druhú tvár Ameriky, jej severozápadnú časť s národnými parkami Yellowstone a Grand Teton. Tešíme sa už na jedinečný ekosystém na svete, krásnu prírodu a neopakovateľné scenérie gejzírov, bublajúceho bahna, minerálnych jazierok a predovšetkým na Grand Prismatic Springs – nazývané aj božie oko na zemi! Takže hor sa za medveďom Yogim a Bubum, ktorí už čakajú na naše jedlom preplnené košíky! Čo nás čaká najbližšie? Americká pýcha Grand Canyon!!!

……………………………………………………………………………………………………………………………………………..

07.07.2011, Yellowstone, USA , Zdenko “Zed” Somorovský

Dnes sme zažili niečo, čo sa normálne pozerá v dokumentoch od National Geographic či BBC. My sme sa totiž ocitli v Yellowstonskom národnom parku a užili si neskutočnú nádheru tohto miesta. Krásne prírodné scenérie, okolo ciest povalujúci sa bizóni a jelene wapiti len dotvárali celý kolorit tohto magického miesta. Pomyselný klinec za prvým dňom bol yellowstonský vodopád, ktorý bol jednoducho prekrásny!

……………………………………………………………………………………………………………………………………………..

05.07.2011,  Chicago , štát Illinois, USA , Zdenko “Zed” Somorovský

Spoznať Ameriku od východu na západ je cieľom našej dobrodružnej expedícia. Cesta sa začala a my si pomyselnú mozaiku americkej kultúry pomaličky skladáme. Naše prvé kroky zamierili priamo do finančného epicentra, do Big Apple. Dva dni v New Yorku boli pre každého zážitok, veď nie každý deň má človek možnosť poprechádzať sa po Times square, Central Parku, Rockeffeler centru, užiť si neopakovateľný výhľad na New York zo slávnej Empire State Building. Na druhý deň sme zase odkrývali čaro dolného Manhattanu. Plavili sa loďou a obzreli si najznámejšiu sochu na svete – SOCHU SLOBODY. Videli sme krásny skyline Manhattanu, ktorý každému z nás vyrazil dych. Ten výhľad si určite všetci domov odnesieme! Okrem toho sme stihli obhliadnuť aktuálny stav budúcej najvyššej budovy USA – Freedom Toweru, prešli sa po najstaršej ulici v NY, po Broadway, po prvom NY moste – Brooklyn Bridge a nakoniec po finančnej ulici Wall street. Bolo na čase sa posunúť ďalej a spoznať  inú tvár US. Sympatické hlavné mesto Washington, vybudované na rieke Potomac, nás privítalo Bielym domom, kde sme zamávali prezidentovi Obamovi. Poprechádzali sme sa po National Mall s Washingtonovým obeliskom, Lincolnovým pamätníkom, kde sme si oživili jeho kongresový predhovor za zrušenie otroctva. Prezreli si početné Smithsoniánske múzea a ponorili sa do dávnej minulosti. Všade dýchala história a to nás fascinovalo. Deň sme zakončili spoločnou fotkou pred najväčšou parlamentnou budovou na svete a sídlom kongresu US Capitolom. Ráno nás čakala prehliadka továrne Harley Davidson, kde sme si obzreli jej najnovšie modely. Za svojrázne žijúcou komunitou Amishov, ktorá ešte aj v tejto dobe žije bez elektriny, sme sa presunuli do mesta Lancaster a nakoniec, sme prvých šesť dní zaklincovali prehliadkou veľkolepých Niagarských vodopádov. Neskutočná sila a neuveriteľné krásne dielo prírody. Naše ďalšie kroky povedú do Chicaga a odtiaľ do národného parku Yellowstone, na ktorého krásu sa už všetci tešíme! Zatiaľ zdraví Zdendo a celá  ”usácka” skupina.:-)

……………………………………………………………………………………………………………………………………………..

13.06.2011, Dušan Thurzo, Peru

 

Vzhľadom na nepokoje v okolí Puna sme zvolili náhradný program. Z Arequipy sme sa presunuli do úchvatného kaňonu Colca, kde sme zahliadli niekoľko kondorov na stanovišti Cruz del Condór a večer sme sa presunuli do dedinky Chivay, kde sme navštívili miestne pohrebisko s kupolovitými predinkskými hrobkami. Po pôvodných obyvateľoch hrobiek zostali len fragmenty keramiky a kamenné nástroje. Kúpaniachtiví klienti uprednostnili pred návštevou pohrebiska termálne kúpelisko s bazénom a horúcou, takmer 40 stupnovou vodou. Po prenocovaní sme sa vydali smerom na Cusco, v priebehu cesty sme navštívili niekoľko zaujímavých lokalít. Najstaršou archeologickou pamiatkou celej cesty po Peru bola prehistorická jaskyna so skalnými rytinami Mollepunco, ktorej najstaršie osídlenie je datované na vyše 6000 rokov. Okrem antropomorfných a zoomorfných rytín sa v jaskyni nachádzala výklenková, čiastočne zamurovaná hrobka z mladšieho obdobia, ktorej obyvatel sa nepietne povaľoval roztrúsený po jaskyni. Jaskyna bola sezónne príležitostne obývaná ešte nedávno miestnymi pastiermi lám. Jediným trvalým obyvateľom jaskyne je dnes už len viskača, pôvabný andský hlodavec podobný činčile, ktorý nám na chvílu zapózoval pred fotoaparátmi a potom zmizol v nore. Druhou zastávkou bolo sídliskový areál Kanamarca, so zachovalou architektúrou s tromi fázami osídlenia: predinkskou, inkskou a španielskou. V dvoch, archeologicky čiastočne odkrytých obytných domoch sa pod podlahou nachádzali hrobky. Poslednou, tradičnou zastávkou bola návšteva inkského chrámového komplexu Raqchi. Vo večerných hodinách sme dorazili do Cusca, najkrajšieho mesta v Peru, a nasledovný deň sme absolvovali prehliadku najvýznamnejších pamiatok inkskej sakrálnej architektúry, pracovne nazývané 4 ruiny.

……………………………………………………………………………………………………………………………………………..

11.6.2011, Dušan Thurzo, Arequipa, Peru

Po počiatočných tažkostiach s odletom sme úspešne dorazili do Limy, kde nás príjemne prekvapilo komfortné teplé počasie okolo 20 stupňov. Slnko síce nevyliezlo, ale bolo pomerne jasno. Hotel, pôvodne honosný aristokratický palác plný obrazov, indiánskych artefaktov (včetne niekoľkých mumifikovaných hláv) a roztomilých domácich maznáčikov v podobe papagája, perfektne hovoriaceho amazonana, pávov, mačky, psa a obrovskej peruánskej korytnačky, opäť svojou atmosférou nesklamal. Počas presunu z Limy do Pisca sme sa na skok zastavili v chrámovom komplexe Pachacamac, kde sme mali možnosť vidieť tzv. Chrám slnka a jednu tzv. pyramídu s rampou, oba objekty z nepálených tehál. Po prenocovaní v Piscu sme absolvovali výlet loďou na polostrov Paracas, kde vzhľadom na dobrú viditelnost a teplé počasie bolo dobre vidiet monumentálnu skalnú kresbu, tzv. kandeláber. Nasledovali ostrovy Ballestas, počasie bolo veľmi príjemné pre nás, nie však pre uškatce, z ktorých väčšina vzala roha, a presunula sa južnejšie od ostrovov, takže uškatcov tu bolo tentokrát menej ako zvyčajne. Obrovské množstvá vtákov však boli všadeprítomné. Po vylodení sme sa presunuli do Nazky, kde sme hladko absolvovali všetky lety. Je úžasné videť z výšky niekoľko sto metrov vidieť záhadné čiary, obrazce, ktoré tak fascinovali E. Dänikena, že o tom napísal celú knihu. Po obdivovaní obrazcov sme vyrazili na mieste predinkské pohrebisko Chauchilla, kde si priamo mohli siahnuť holými rukami na všade sa válajúce ludské pozostatky,kusy textílií a podobne, čo sa u časti klientov stretlo s veľkým nadšením.

Nočným autobusom sme sa presunuli do Arequipy, bieleho mesta, kde sme absolvovali prehliadku mesta a kto mal odvahu, mal možnosť dať si na obed miestnu špecialitu, morča peruánske, čiže morské prasiatko. Z Arequipy pozdravuje Dušan.

……………………………………………………………………………………………………………………………………………..

27.mája 2011, Peking, Čína, Juraj Uvíra

 

Naše ďalšie bonusové zájazdy do Pekingu sa úspešne skončili, opäť sme zdolali jeden zo siedmych divov sveta – Veľký čínsky múr, ticho závideli množstvo konkubín cisárom jednotlivých dynastií v Zakázanom meste, dali sme si gurmánsku špecialitu Pekingskú kačicu, ale mnohí nepohrdli ani do chrumkava opraženými škorpiónmi na najväčšej pešej zóne Wangfujing, v ktorej blízkosti bol i náš 5* hotel. V letnom paláci sme sa previezli loďou po jazere Kunming, v paláci nebies nám išli zimomriavky z predstavy obetí, ktoré sa tam udiali za posledné storočia. Po historických hutongoch nás previezli pôvodní obyvatelia na rikšiach, odfotili sme sa pred olympijským štadiónom, stihli sme tortou a ryžovým vínom osláviť narodeniny dvoch účastníkov zájazdu, nakúpili sme hodvábne periny a jadeitové šperky, ale nepohrdli sme ani lacnými suvenírmi na najznámejších trhoch. Znie to neuveriteľne, ale toto všetko a ešte mnoho iného sme stihli za tri dni!!! Minulý týždeň sme s predošlou skupinou prešli okruh Peking, Šanghaj, Sian a za celú dobu sme v Číne nemali iného, ako stopercentne spokojného klienta. Cestujte s nami!!!

……………………………………………………………………………………………………………………………………………..

20.mája 2011, Petrohrad, Rusko, Tomáš Kubuš

 

Posledné tri dni sme strávili v meste, ktoré nesie prezývku „Perla na Neve“. Petrohrad. Leningrad, St.Petersburg alebo Piter. Štyri názvy jedného mesta ho nerobia výnimočným, ale atmosféra, ktorú cíti každý v jeho uliciach ozdobených palácmi výnimočná je. Navštívili sme hrob Petra Veľkého v katedrále uprostred Petropavlovskej pevnosti, preliezli krížnik Aurora, ktorý sa svojim výstrelom zapísal do dejín, obdivovali nádherné diela architektov v podobe Isakyjevského, Kazanského či Smolného chrámu ako aj nenapodobiteľnú výzdobu Chrámu preliatej krvi. Niektorí si odskočili na balet Labutie jazero, iní sa túlali uličkami mesta a ochutnávali borsč či iné chuťovky ruskej kuchyne. Niekoľko hodín sme strávili v komnatách Zimného paláca, kde sa dnes rozprestiera preslávená Ermitáž s tromi miliónmi artefaktov. Keďže Petrohrad vznikal okolo kanálov, tie najkrajšie scenérie mesta sme obdivovali priamo z lode objednanej len pre našu skupinku s vychladeným šampanským v ruke. Tomu sa povie ruský štýl v najeurópskejšom ruskom meste. Kamkoľvek sa v Petrohrade človek pohne, obklopí ho krása a sám seba sa pýta ako je možné, že každý dom vyzerá ako palác. Včera sme objavovali okolie mesta s Katarínskym palácom v Cárskom Sele a zlaté fontány v Petrodvorci na brehoch Fínskeho zálivu. Dozvedeli sme sa príbeh o výnimočnej Jantárovej komnate, tajne spravili niekoľko zakázaných fotiek a prešli mnohými miestnosťami naplnenými luxusom. Zvyšok dňa sme si užívali relax v záhradách Petrodvorca, kde vzduch osviežuje niekoľko fontán striekajúcich z Kaskády. Vyzerá ako kráľovstvo zlatých sôch, ktorému dominuje postava Samsona bojujúceho s levom. Peter Veľký v nej videl alegóriu bitky proti Švédom, ktorým zasadil skľučujúcu ranu pri Poltave. Posledné nákupy, posledné prechádzky Nevskim prospektom a môžeme sa plní zážitkov vrátiť domov.

……………………………………………………………………………………………………………………………………………..